ZX-Evo pod drobnohľadom

Rozsiahly článok o modernom ruskom klone Pentagona.

Uplynul nejaký už nejaký čas, čo som majiteľom stroja ZX-Evo (či Pentevo, ako ho občas nazývajú rusi), a tak nastal čas na nejakú bilanciu. O prvotných problémoch s funkčnosťou sa môžete dočítať v mojom predošlom článku o ZX-Evo, snáď len doplním, že radič FDD už mi funguje na 100% (boli odlepené ďalšie nožičky FPGA). Príčinu občasných problémov s flashovaním ROM sa mi ale nepodarilo odhaliť, zistil som však, že pri napájaní AT zdrojom sa neobjavujú takmer vôbec. No ale poďme k veci. Bude to riadne dlhé, takže ak nemáte dostatok času, radšej si to odložte na obdobie, keď ho mať budete. Začneme spracovaním.

Na prvý pohľad vyzerá ZX-Evo solídne, ale ako to už býva, zdanie klame. Pri podrobnejšom skúmaní zistíte, že hoci doska má pomerne kvalitnú nepájivú masku, leptanie je hodne slabé, prirovnal by som ho k poslednej várke DG192k. Na mnohých miestach sú spoje nedoleptané, rozpité a tým pádom je na doske dosť veľa preškrabov a začistení a hoci sú urobené veľmi precízne, kazí to dojem.

Druhú veľkú výčitku mám k materiálu dosky. Vzhľadom na veľkosť dosky je použitý materiál s malou hrúbkou a doska má tendeciu sa samovoľne ohýbať. Toto je podľa mňa jedna z príčin, prečo sa na mojom kuse pri preprave poštou odlepilo FPGA od dosky. Pri tejto veľkosti by si ZX-Evo zaslúžilo pevnejší a hrubší materiál.

Kvalitou cínovania ZX-Evo radím k miernemu nadpriemeru, spájka tiež mohla byť kvalitnejšia. Podľa určitých znakov si myslím, že dosky osádza a cínuje ručne nejaký veľmi šikovný človek.

Kvalita ostatných neaktívnych komponentov je úbohá. Myslím tým hlavne konektory. Keď som hľadal príčinu nefunkčnosti FDD, už po druhom vybratí radiča z pätice sa v nej zlomili dva piny, takže som si pre istotu všetky patice vymenil. Obávam sa aj o životnosť SD slotu, našťastie je to dnes už bežná súčiastka. NedoPC prekvapivo neosádza konektor kompozitného videa, takže pre pohodlné pripojenie k TV pomocou cinch kábla si ho budete musieť doosadiť.

Inak som so spracovaním viacmenej spokojný a pri tej cene to považujem za slušné vyhotovenie.

ZX-Evo je dodávané plne oživené, takže nie je treba nič flashovať ani programovať, ale inak je na svojpomocné flashovanie plne pripravené. V prípade, že si ZX-Evo skladáte sami, stačí naprogramovať bootloader do ATMEGA128 pomocou AVR ISP alebo AVR JTAG, ktoré nájdete priamo na doske. Ostatné už sa dá naflashovať priamo z SD karty a aj všetky updaty sa flashujú už len pomocou SD karty.

Doska je hybrid mini ATX a AT formátu, takže by sa mala dať vmontovať do akéhokoľvek bežne dostupného miniATX alebo AT case. Ja osobne uvažujem o výrobe case z plexiskla priamo na mieru.

Napájať ju môžete AT zdrojom, ATX zdrojom, prípadne ľubovoľným iným zdrojom, ktorý zvládne ZX-Evo zásobovať dostatočným množstvom energie na dvoch napatiach 5 a 12V.

A čo všetko vlastne na doske ZX-Evo nájdete? Tak samozrejme srdcom dosky je obrovské FPGA od Altery, ktoré zabezpečuje všetku logiku. Nemenej dôležitým článkom je ATMEGA128, ktoré má na starosti natlačiť obsah do FPGA a naštartovať tak dosku. Samozrejmosťou je 20MHz procesor Z80B, pracuje však zatiaľ v režime 3,5 Mhz / turbo 7 MHz, ale pokiaľ viem, plánuje sa ešte aj 14MHz turbo. Nechýba 512kB FlashROM, z ktorej sa zatiaľ využívajú len prvé štyri a posledné štyri banky. V dvoch chipoch sa vedľa FPGA krčí 4MB DRAM. Nesmiem zabudnúť na YM2149 a samozrejme KR1818VG93 (čiže ruský klon WD1793). Ja osobne by som privítal, keby YM2149 bolo realizované priamo v FPGA. Hoci sa podľa pohľadu na pinout FPGA zdá, že je plne obsadené, podľa určitých poznámok na fórach venovaných ZX-Evo usudzujem, že priestor by tam na to bol. Príjemným bonusom je batériou zálohovaný RTC. Inak je na doske už len drobná bižutéria, väčšinou slúžiaca na úpravu či prispôsobenie úrovní napätí.

ZX-Evo ponúka dostatok všelijakých vstupov a výstupov. Pripojiť si môžete bežnú PS/2 klávesnicu a myš (kempston mouse), nechýba stereo audio výstup (ay+beep a v budúcnosti aj covox), RGB, VGA, kompozitné video, s-video, a na neuverenie aj tape I/O.  Masochisti si dokonca môžu vyrobiť a pripojiť klasickú matricovú ZX klávesnicu – áno aj na to bolo myslené. Nechýba ani dátová brána z YM2149. Osadené sú ešte AVR ISP a JTAG, osadené ale bez konektora je RS-232 a JTAG pre FPGA. Na doske sú aj dva sloty podľa ruského štandardu ZX-BUS.

Ako ste sa už určite dovtípili, ako záznamové médium môžete používať SD kartu (podľa štandardu SDZC), bežný IDE HDD (Nemo IDE) a samozrejme disketu, prípadne CDROM. Na prácu so súbormi slúžia utility Wild Copier a Fatall. Wild Copier vyžaduje FAT32, Fatall vie FAT16/32. Síce hodne blbne, ale zasa vie zobraziť obsah TRD i SCL. Import súborov je teda jednoduchý ako facka. Jednoducho vezmete SD kartu alebo HDD, naformátujete ju/ho na FAT32 a nakopírujete tam svoje obľúbené TRD a SCL súbory a tým je to hotové. Podpora TAP súborov zatiaľ chýba, ale šušká sa, že bude. Rovnako chýba podpora SNA a Z80, ale tie ja osobne vôbec nepoužívam, takže za tým nesmútim a ani to nevyzerá, žeby niekto ich podporu plánoval.

Audio výstup je pre mňa nepochopiteľne prehnaný zosilňovačom, ktorý sa neda bypassnúť takže v bežných slúchadlách je príliš hlasný. Riešením je používať slúchadlá s reguláciou hlasitosti, alebo repráky s výstupom na slúchadlá, prípadne bežný zosilňovač so slúchadlovým výstupom.

Kompozitné video a s-video majú krásny obraz, tuto si chlapi z NedoPC fakt zaslúžia pochvalu. VGA výstup je riešený scandoublerom, bohužiaľ na menej štandardných 50Hz, takže je nutné vlastniť multisync monitor. RGB je klasika. Tu sa hádam ani nedá nič pokaziť.

Čo sa týka softvérového vybavenia, ZX-Evo po zapnutí štartuje do vlastného Reset service, kde si z prehľadného menu môžete vybrať boot z FDD, HDD, SD, či dokonca CDROM. Nechýba samozrejme BASIC48 i 128, TRDOS. Ďalej máte ešte k dispozícii tzv kill menu, kde môžete umlčať general sound (teda ak nejaký vlastníte), zmazať stránky, vytvoriť ramdisky, kopírovať diskety, spraviť unTRD a unSCL do ramdisku, či po novom dokonca flashovať ROM.

Boot z HDD má dokonca dve možnosti – môžete bootovať špeciálnu verziu utility Wild copier z boot sektora, alebo hobetu z FATky, ktorá však tiež musí mať určité parametre (tá hobeta, nie FAT).

Boot z SD karty je možný len z hobeta súboru z FAT. V tomto formáte sú dispozícii sú tri utility – Fatall, Wild Copier a PC. Slúžia zväčša len na kopírovanie, unTRD a unSCL, ale podporujú aj čítanie z FAT, a čiastočne aj zápis. PC je len na prácu s disketami a ramdiskom. Ak plánujete ZX-Evo používať len na hranie, či púšťanie diem, v podstate ich nebudete potrebovať, lebo si vystačíte s Reset service, kde je unTRD a unSCL zabudované.

Boot z CDROM som neskúšal lebo za a) neviem ako pripraviť príslušné CD, za b) nepoužívam CDROM.

Celá koncepcia vyzerá naoko parádne – jednoducho nasypať TRD alebo SCL z SD karty do ramdisku a odtiaľ ho spustiť. Samozrejme by to aj fungovalo, keby rusi neboli kokoti a nepristupovali by natvrdo na porty FDD radiča. Mnohé programy tak bohužiaľ fungujú z len z diskety – typický príklad je demo Refresh, alebo Power Up. Obe dokonca vyžadujú špeciálny formát diskety, aby dohrávané animácie bežali tak ako majú, inak sú spomalené. Na druhú stranu si zanadávam aj tunajších betadiskárov, pretože nechodí väčšina u nás šíreného softu vďaka feature TRDOSu 5.05cz – RUN “blah” CODE. Feature je to síce príjemná, ale štandardný 5.03 a ruské TRDOSy z neho vychádzajúce túto syntax nepodporujú, takže vačšina československého softu padá pri nahrávaní s hláškou nonsense in BASIC. Rozmýšľal som, že by som poprosil Savelija (autor EVODOSu), aby tam túto syntax zahrnul do niektorej z budúcich verzií EVODOSu.

Ale inak softvér, ktorý využíva štandardné služby TRDOSu, alebo používa nejaké štandardné volania, väčšinou z ramdisku funguje bez problému a to je ešte len paráda. Diskové operácie sú samozrejme rýchle ako blesk, a po ukončení práce vo vašom obľúbenom programe si jednoducho môžete z ramdisku, prípadne diskety vytvoriť priamo na ZX-Evo TRD a uložiť ho na SD, či HDD. Export je teda tiež geniálne jednoduchý.

Ešte sa trocha vrátim k Reset service. Okrem boot menu tu ešte môžete zapínať a vypínať turbo (dá sa aj tlačítkom), namapovať ramdisk na ľubovoľné zo štyroch písmen, vypnúť a zapnúť myš, čas a dátum, a čo je nemenej dôležité, je tam tzv. memory lock, ktorým môžete zablokovať stránkovacie porty na 48k alebo 128k režim. Zistil som, že niektoré demá nebežia správne ak nie je zapnutý 128k memory lock – napríklad Vibrations.

Pri stránkovaní aj chvíľu ostanem. Navzdory podrobnej dokumentácii sa mi zatiaľ nepodarilo naučiť sa stránkovať pamäť RAM/ROM. Vďaka obrovskej RAM sa pamäť obsluhuje sústavou portov, kde jeden ovplyvňuje druhý a autori tento mess nazývajú honosne memory manager. Zatiaľ ovládam základné 512k stránkovanie RAM, k iným ako štandardným bankám ROM som sa tiež nedopracoval. Zdá sa, že ruština v dokumentácii je pre mňa väčšia bariéra, ako som si myslel.

ZX-Evo má dva resety: hard a soft. Hard reset je klasika – spustí stroj úplne od piky, vrátane nového natiahnutia obsahu FPGA. Soft reset je čisto programový reset, respektive skok do Reset service, obsah FPGA sa nemaže. Každý reset má vlastné tlačítko, prípadne sa dajú inicovať aj z klávesnice – F12 je soft reset, CTRL+ALT+DEL je hard reset. Ak pri soft resete podržíte niektoré klávesy, spustíte niektorú z prídavných funkcií: CMOS menu, obrazový test, malé intro GRASS, prípadne viete vnútiť priamo štart do 48k, 128k alebo do TRDOSu.  Ale načo to tu vypisujem, Reset service obsahuje help stránku. V prípade napájania z ATX zdroja tlačítko soft reset funguje aj ako zapínanie a vypínanie stroja.

Z praxe som zistil, že ak máte ZX-Evo dlhšie zapnuté, je dobré občas spraviť hard reset. FPGA totiž sem-tam zblbne a hoci sa navonok tvári funkčne, prestanú chodiť niektoré programy, ktoré za čerstva idú. Typický príklad je demo Stellar Contour – keď vám začne padať, je čas na hard reset 🙂

Časovanie stroja je identické s Pentagonom, takže behajú aj multicolory. Príjemné bolo zistenie, že ZX-Evo vie aj grafický mód z Pentagona 1024SL 2.2 – 16 farieb, čo bod to farba. Existuje aj alternatívny obsah do FPGA, ktorý je nazvaný familiárne ScorpEvo. Názov napovedá, že sa jedná o realizáciu klonu posledného modelu Scorpiona ZS-256 Turbo+, zatiaľ som ho ale neskúšal – vraj je to príšerný hybrid. Myslím, že som niekde zachytil zmienku, že keď bude poriadne odladený obsah FPGA Pentevo, chcú autori realizovať prepínanie časovania za jazdy, čo by bola parádna vychytávka.

Okrem konfigurácií Pentevo a ScorpEvo ešte existuje jednoúčelová konfigurácia Flasher slúžiaca čisto na kompletný reflash FlashROM, ale aj sofistikovanejšia konfigurácia Test&Service, ktorá slúži na základné otestovanie ZX-Evo a na flashovanie FlashROM (zvláda aj čiastočné flashovanie) – trocha zamrzí, že je v ruštine.

Ruština je všeobecne problém ZX-Evo. Rusi proste anglicky nevedia a je to všade vidieť. Najdôležitejšia dokumentácia je v ruštine, väčšina kvalitného softvéru tiež. Bohužiaľ sa s tým nedá nič urobiť, len si na to zvyknúť. Pre nás, čo sme azbuku mali na škole to nie je až taký problém, v komunite je ale spústa mladších ročníkov, ktoré azbuku nevideli ani z rýchlika a pre nich to môže byť dosť veľká bariéra.

Čo dodať na záver. ZX-Evo je parádny klon Pentagona so všelijakými modernými vymoženosťami a hoci ho NedoPC stále vylepšuje, už dnes je použiteľné nielen na hranie, ale aj na primárnu prácu, teda programovanie, kreslenie, či skladanie hudby. Pre mňa ako MBčkára je síce TRDOS trocha otrava a to mi jemne tlmí radosť zo stroja, ale pre akéhokoľvek betadiskára je podľa mňa ZX-Evo nirvánou.

Ak máte nejaké ďalšie otázky ohľadom tohto stroja, neváhajte ich položiť v príspevkoch pod článkom.