DG 192k story

Ako som skladal dva DG 192k.

Dnes som pre vás zhrnul skúsenosti zo stavby dvoch Didaktikov Gama 192k verzie 1c od Petra Valečka. Normálne by som sa tým neobťažoval, ale keďže som po zostavení narazil na nejaké problémy, rád by som na ne upozornil.

Najprv v krátkosti o tom ako som postupoval. Najprv som začal zháňať súčiastky a prekvapivo sa mi väčšinu z nich podarilo zohnať na prvý šup v SOSe a v GME. Nejaké obsolete hrúzy som dodal z vlastných zásob a niečo som doobjednal z TME. Keď odrátam cenu dosky, orientačne to vychádza okolo 40 Eur za diely na jeden kus. Pekelne drahé sú hlavne LM1889 a je tam pár ďalších kandidátov, čo nie sú bohvieako lacní.

Trocha v predstihu mi Ikon naprogramoval EPROMky, GALy som si programoval sám na podomácky vyrobenom programátore.

Dosky som obe najprv dôkladne prekontroloval pod lupou na skraty, prípadne iné chyby, ktoré občas vzniknú pri výrobe. Potom som zbežne okontroloval proti oknu prekovky. Ako sa neskôr ukázalo, nebol som dosť dôkladný. Už pri tejto obhliadke som si všimol nižšiu kvalitu dosiek. S osvitom sa moc nebabrali a tak sú niektoré spoje rozpité. Pocínovanie som tiež videl aj lepšie, hlavne väčšie plochy vyzerali podivne. Maska a potlač je v pohode, ale hrúbka medi je podľa mňa nedostačujúca a pri tomto type plošáku by som si predstavoval určite niečo lepšie. Pamätám sa, že keď som pred pár rokmi skladal dva DG192k verzie 1b, dosky boli oveľa kvalitnejšie. Ale čo už – doba je aká je, všetko ide do sračiek.

Po obhliadke som začal postupne skladať oba stroje. Najprv som osadil odpory a diódy, potom pätice, potom IO, ktoré som nedával do pätíc, potom nasledovali kondenzátory, tranzistory a ten zbytok. Musím povedať, že sa mi pri spájkovaní potvrdili obavy z hrúbky medi a zhruba tri alebo štyrikrát sa mi stalo, že sa mi odlepili plôšky. Spájkujem už viac ako 15 rokov, takže si rozhodne dovolím tvrdiť, že to nebolo mojou chybou.

Po poskladaní prvého stroja som osadil IO do pätíc,  zbežne všetko pár krát skontroloval a pristúpil som k oživeniu. Po pripojení napájania sa obraz párkrád rozpadol, speaker zachrchlal a potom to zdechlo úplne. Pri podržaní RESETu ale obraz ostával stabilný, tak som si povedal, že sa na to mrknem na SinDiKate.

Potom som z väčšej časti doskladal aj druhý DG192k a potom som oba stroje vzal na SinDiKat. Tam som sa pol dňa vŕtal v tom prvom dokončenom kuse, ale nezistil som nič. Teda až na jeden prerušený prekov pri systémovom konektore a jedna cínová gulička mi skratovala piny na jednom z posilovačov. Pri podržanom RESETe boli ale zbernice zdravé a všetky kontrolné merania sa javili v poriadku. Tak som to vzdal a doskladal som druhý kus.

Ten sa choval trocha ináč, ale tiež nefungoval. Pozitívne ale bolo, že neskapínal ako prvý kus, dokonca občas nabiehal. Nakoniec som to na SinDiKate vzdal s tým, že sa na to doma v kľude opäť pozriem.

Doma som si vzal do parády najprv druhý kus. Opäť som bezvýsledne premeral zbernice a tak som nakoniec opäť pristúpil ku kontrole spojov pod lupou ale tentokrát v silnom protisvetle. Chybu som objavil takmer okamžite – preleptaná cestička signálu /RESET pri CPU, takže signál pravdepodobne plával a CPU bolo v trvalom RESETe. Chybu som neodhalil ani meraním, keďze som mal podržaný RESET button a tak mi neprišlo divné, že tam mám LOG 0. Po opravení cestičky začal tento druhý kus okamžite fungovať.

Po párdňovej prestávke na prečistenie hlavy som sa vrátil k prvému kusu. Opäť som zmeral zdravie zbernice a riadiacich signálov a všetko sa zdalo v poriadku. Pristúpil som teda opäť k vizuálnej kontrole plošáku. Bohužiaľ som musel vrátiť lupu, takže som to kontroloval len voľným okom a nič podozrivé som neobjavil. Nezostávalo mi nič iné ako porovnať meraním funkčnú dosku s nefunkčnou. Po dobrej hodine som objavil zradu na MIC-EAR pine na ULA. Tri volty v prázdnej pätici neveštili nič dobré. Prekontroloval som kompletne spoje súvisiace s týmto pinom a odhalil som zle preleptanú plôšku na odpore R46. Mikroskopickým vlasovým spojom sa dotýkala susediacej cestičky. Preškrabol som skrat, ale vedel som, že to nebude jediný problém a tak som hľadal ďalej. A nemýlil som sa. Po chvíli som objavil ďalší mikroskopický skrat medzi plôškami /IORQ a /RD v systémovom konektore. Dôkladnej kontrole som sa venoval ešte asi 10 minút a keď som nič podozrivé už nenašiel,  osadil som späť do pätíc vybraté IO a zapol som stroj. Nabehol bez ďalších problémov.

Takže momentálne sú oba kusy oživené a otestované demom Melange a TBIOSom. Bohužiaľ revízia 1c trpí rovnakým symptómom ako verzia 1b. Po pripojení divIDE sú niektoré súčiastky dosť podvyživené a zatiaľ neviem povedať, či to náhodou nespôsobuje len originálny zdroj k DG. Keď bude čas, skúsim použiť poriadny tvrdý zdroj z PC. Ak to nepomôže, pristúpim k hardvérovému hacku a prepojkami posilním najviac podvyživené oblasti. Ale to už sú detaily.

Hodne rozpačito na mňa pôsobí to, že Petr Valečko totálne zrušil svoje stránky, vrátane stránok o DG192k. Keby som nemal stiahnuté podklady k stavbe, mohol by som si dať tie dosky akurát tak do vitríny. Je to pre mňa nepochopiteľný krok. Hlavne keď to urobil tesne po tom, čo predal niekoľko čerstvých dosiek.

Na záver pár tipov k stavbe DG192k: 

• pred osadením si DÔKLADNE skontrolujte board pod lupou v protisvetle
• nepoužívajte príliš vysokú teplotu pri spájkovaní a plôšky prehrievajte čo najkratšie
• tranzistory 2N2369A sú zdá sa použiteľné, v invertore clocku mi fungoval aj BF199
• do ACB sterea si osaďte radšej zlatý rez
• treba upraviť rovnice v GALoch ak chcete používať D40
• postupujte nanajvýš opatrne a citlivo – každá hrubosť sa vám vráti