Čím dlhšie KAY1024 mám, tým viac ma prekvapuje. V čase svojej najväčšej slávy ho firmička NEMO predávala aj v ATčkovej skrinke s dvomi floppynami (5.25″ a 3.5″) a 40MB harddiskom. Zaujímalo ma, čo na tom harddisku bolo a zdrojom týchto informácií je zrejme len nepreberné množstvo ruských diskmagov. Asi najviac som našiel v diskmagu ZX Format. Myslím, že tam som sa dočítal, že tam mali predinštalovaný operačný systém iS-DOS a tak som sa mu pozrel na zub.
Predpokladám, že KAY nebudem zo skrine vyberať až tak často, aby som si tento strašidelný postup dokázal zapamätať. Preto toto berte skôr ako návod pre mňa, lebo nepredpokladám, že sa v týchto končinách vyskytne viac ako jeden KAY1024. Obrázky tentokrát nemám, lebo som bol hnilý ich spraviť. Ale možno vás to zaujme aj bez nich. Po troche hľadania sa mi teda podarilo pozháňať niekoľko obrazov diskiet s iS-DOSom. Sú v kontajneri FDI a chvíľu mi trvalo zistiť, ako ich použiť. Majú totiž neštandardný formát – 80 stôp, číslo strany je vždy 0 ako pri TR-DOSe, majú len 800 sektorov, pretože majú len 5 sektorov na stopu a sektory majú až 1024kB. FlashFloppy ani môj klon HxC emulatora si s nimi nedokázali poradiť, takže mi zostali len reálne diskety. Bohužiaľ už som doma nemal žiadne PC s floppy mechanikou a zatiaľ som si ani Kryoflux nezaobstaral. Teoreticky by som ich vedel zapísať na diskety pomocou MB-02+, ale musel by som si na to nakódiť dumper a to sa mi zdala taká okľuka, že som sa na to rovno vysral. Našťastie ikon mal akurát v zásobe starší desktop Dell s flopákom, tak som si ho od neho za symbolickú sumu kúpil a ostatok už bola hračka. Utilitka SAMdisk si s kontajnermi FDI poradila bez problémov a tak som si všetky zapísal na diskety a začal som skúmať ich obsah. Všetky diskety čo mám vyzerajú byť “bootovateľné”. Je to trocha nevýhoda, lebo časť priestoru na diskete vám stále zaberá aspoň minimálny systém. iS-DOS sa potom naštartuje tak, že vbehnete do TR-DOSu a spustíte tam ľubovoľný príkaz, ktorý pracuje s disketou, napr. RUN, alebo LIST. iS-DOS sa automaticky naštartuje a privíta vás súborový manažér. Po chvíli som zistil, že sa bez manuálu nepohnem a tak som aspoň zbežne prelúskal základný manuál, ako inak v ruštine. Keďže mám aj NemoIDE a KAY1024 dokáže iS-DOS nabootovať z harddisku, začal sa mi kolotoč lúštenia ruských bukiev v diskmagoch ZX Format, vo vstavaných helpoch iS-DOSu a spústy pokusov a omylov ktorých výsledkom je, že naozaj bootujem iS-DOS z CF karty. Ale poďme po poriadku.
iS-DOS sa nepodobá na nič, čo ste na ZX Spectre videli. Je to úplne iný prístup k používaniu osembiťáka a jeho filozofia je veľmi podobná CPMku alebo MS-DOSu. Ak som to správne pochopil, zaberá väčšinu operačnej pamäte a všetky programy sú napísané tak, že bežia nad ním, vo vyhradenej oblasti. Má svoj shell, nad ktorým sa pracuje cez už spomínaný súborový manažér a sústavou konfigurákov a utilít. Dá sa vyvolať aj príkazový riadok a programy viete spúšťať aj odtiaľ. Niekedy nabudúce sa ho možno pokúsim opísať bližšie, lebo teraz ešte ani sám neviem čo všetko dokáže. Dnes sa chcem povenovať len tomu, ako som rozchodil bootovanie z CF karty. Povedal som si, že na začiatok mi bude stačiť 256MB karta, tak som si ju pripojil k NemoIDE. V základe iS-DOS obsluhuje len floppy, prípadne si viete zaviesť ovládač RAM disku, takže sám od seba pripojené IDE zariadenie neuvidí. Je potrebné zaviesť aj IDE driver, ktorý sa volá ide+5.blk a našiel som ho na jednej z diskiet v adresári KAY-1024. Zo súborového manažéra sa ovládač zavádza tak, že sa na neho postavíte kurzorom a stlačíte ENTER. Ak teda máte v konfiguráku vytvorenú asociáciu na príponu blk. Ak nie, tak sa to zavádza z príkazového riadku príkazom set.com, z adresára RES.
Ovládač IDE teda máme zavedený a teraz je treba vytvoriť diskové zariadenia, pod ktorými budeme CF kartu využívať. Posledná verzia iS-DOSu dokáže obsluhovať až 8 písmen (A-H), v praxi sa jednotka A vyhradzovala pre floppy a jednotka H pre RAM disk, lenže iS-DOS vie mapovať ľubovoľné diskové zariadenie na ľubovoľné písmeno, takže floppy môžete mať v systéme kľudne ako F. Ja som sa držal zaužívanej praxe a teda jednotku A som nechal pre floppy, jednotku H pre RAM disk a jednotky B-G pre CF kartu. Robí sa to utilitkou dev.com z adresára UTIL. Po spustení sa šípkami nastavíte na príslušný driver a vyhradíte mu príslušné písmená.
Nasledujúci krok je vytvorenie partícií a ich priradenie k jednotlivým písmenám jednotiek. S týmto som najviac bojoval, pretože som to najprv nechápal a až neskôr mi došlo, ako to funguje. Pred samotným nastavením je treba pero, papier a trocha matematiky. iS-DOS pracuje interne s blokmi veľkými 256 bajtov a na jednu partíciu dokáže obslúžiť maximálne 65528 blokov a teda 256*65528=16775168 bajtov. Čiže jedna partícia môže mať maximálne 16MB. Ja mám CF kartu s parametrami C:695, H:15, S:48, 512 bajtov na sektor a teda s kapacitou 695*15*48*512=256204800, 256MB. Na túto kartu mi vojde 15 partícií a niečo málo zostane (256204800/16775168=15,272). Ďalej si musíme vyrátať akú veľkosť má jeden cluster a na základe toho vypočítať koľko stôp nám zaberie jedna partícia. U mňa je jeden cluster 15*48*512=368640 bajtov, teda partícia zaberie 16775168/368640=45,505 stopy, zaokrúhlene 46 stôp.
Pomocou utilitky ide_tune.com, ktorá je priložená k IDE driveru, si teraz urobíme markery na ktorých stopách sa začínajú partície pre jednotlivé diskové zariadenia. Pre písmeno B začíname na stope 0, písmeno C začína o 46 stôp ďalej, čiže od stopy 46, písmeno D je znova o 46 stôp ďalej, t.j, od stopy 92, a takto postupujeme až po písmeno G. Písmená A a H necháme na nule, keďže sa aj tak prekryjú floppynou a RAM diskom. Nastavenie si uložíme (uloží sa len do pamäte) a spustíme si utilitku create.com z adresára SERVICE. Pomocou nej konečne vytvoríme jednotlivé partície. Prvýkrát treba nastaviť rôzne parametre takže si zvolíme písmeno prvej jednotky pre CF kartu (B), vyplníme meno partície, density nastavíme na Double, Tracks nastavíme na 80, Sector size bude 1024, typ bootu zmeníme na No boot, Device size nastavíme na 65528, Directory size na 16 a typ na Segmented. Následne partíciu vytvoríme pomocou Create. Takto to nastavíme aj pre zvyšné písmená C-G. Utilita create.com si sama preberie z pamäte parametre ide_tune, t.j. štartovacie stopy pre jednotlivé partície. Nakoniec si nastavenie parametrov uložíme pomocou Save a môžeme utilitu opustiť. Ak všetko prebehlo bez chyby, pod písmenami B-G už sú dostupné jednotlivé partície z CF karty a netreba ich formátovať, pretože utilita create.com rovno robí aj quickformat.
Určite ste si všimli, že sme zatiaľ použili len 6 partícií a ešte stále ich máme k dispozíci 9. iS-DOS si dokáže poradiť aj s týmto. Pomocou ide_tune.com som si premapoval na písmená B-G aj ďalšie partície začínajúce na sektoroch 276, 322, 368, 414, 460, 506. Potom som zopakoval postup s create.com, a do tretice som zopakoval postup aj na zvyšné partície začínajúce na sektoroch 552, 598, 644. A použil som aj skrčka na konci začínajúceho od sektora 690. A teraz prichádza tá vyčúranosť iS-DOSu. On totiž dokáže takto premapovávať partície na písmená aj za jazdy, takže si môžete vytvoriť užívateľské menu, kde si vytvoríte položky, cez ktoré pohodlne namapujete partície aké potrebujete. Utilita ide_tune totiž akceptuje aj ovládanie zo shellu pomocou parametrov. Takže pri boote si natiahnete nejaký default set a potom si meníte layout, ako sa vám práve hodí. Po sformátovaní všetkých som si natiahol tú prvú sadu partící a teda som sa dostal do bodu, že takto skonfigurované som to chcel uložiť na disketu.
Mala by na to slúžiť utilita sv.com z adresára BOOT, ale pravdepodobne som to nepochopil, lebo sv.com síce čosi uloží, ale takáto disketa mi potom prestala bootovať. Skúšal som to viackrát takto nakonfigurovať a až do rebootu to funguje, ale disketa už potom nenabootuje. Nakoniec som to spravil tak, že si ovládače nechávam zaviesť pri každom boote zo súboru autoexec.bat a takto mi to funguje bez problémov. Z autoexecu sa ovládače zavádzajú pomocou utility set.com z adresára RES. Syntax som vyčítal už ani neviem kde, ale v podstate je to niečo podobné ako v bežnom MS-DOSe a vyzerá to takto:
Q:RES\set Q:KAY-1024\ide+5.blk
Q:KAY-1024\ide_tune /B=0 /C=46 /D=138 /E=184 /F=230 /G=276
Nech vás nemätie to písmeno Q, je to správne. Ak som to dobre pochopil, je to interné písmeno označujúce aktuálny systémový disk. Možete ho priradiť k ľubovoľnému písmenu A-H. Tým sa zabezpečí, že je vám úplne jedno na akom disku práve systém je, vždy to bude fungovať. V praxi si tak viete vytvoriť funkčnú kópiu systému na ramdisku H, alebo na inom zariadení ale autoexec, či iné konfiguráky vôbec nemusíte meniť, len ich skopírujete na miesto, pretože všetky odkazy v nich máte voči internému písmenu Q. Premyslené, však? Čo je úplný masaker, tak ak nemáte NemoIDE, dá sa to spraviť tak, že z ramdisku si vytvoríte image, uložíte si ho na disketu a v autoexeku si nastavíte jeho spätné rozbalenie na ramdisk a priradíte Q: k ramdisku. Takže po boote máte až do vypnutia systém na ramdisku a ak máte len jednu floppy mechaniku, týmto sa vám uvoľní na pracovné záležitosti. Ten kto to programoval, fakt rozmýšľal. Ale poďme späť. Teraz, keď už máme disketu s rozbehaným IDE ovládačom, poďme k bootu z CF karty.
Ja som sa rozhodol, že bootovať budem z partície pod písmenom C, takže podľa návodu som si na ňu skopíroval celú systémovú disketu pomocou utility coca.com z adresára SHELL, v adresári BOOT som zmazal všetko okrem sv.com a is_dos.rom. Potom som do neho skopíroval pre KAY špecifické súbory uni_con.com a uni_Chic.sys. Ten druhý sa má následne premenovať na uni_boot.sys. Cez menu súborového manažéra som nastavil aktívny systémový disk na C. Ak to nejde cez súborového manažéra, chýba v pamäti jeden konkrétny rezident. Jeho meno som si nezapamätal a bohužiaľ ani nezapísal, ale dal sa dohľadať v helpoch. Potom som spustil utilitu sv.com. Tá si chvíľu chrochtá blahom a potom je nutné ešte spustiť utilitu uni_con.com. Tá zapíše do bootsektora CF karty potrebné parametre a máme hotovo. Po zapnutí alebo resete stačí v úvodnom menu KAYa zvoliť HDD boot a iS-DOS nám pekne naštartuje z CF karty.
Ja som si na záver ešte všetky diskety skopíroval na CF kartu, takže ich môžem už odložiť a trdosoviny si spúšťam z FlashFloppy. S FDIčkami už asi narábať nebudem. Otázne je ešte programové vybavenie pre iS-DOS, lebo som ho veľa nenašiel. Vyštráchal som z internetu len nejaký Assembler, Forth, pravdepodobne kresliaci program Picasso a nejaké ďalšie drobnosti. Neskôr som našiel ešte rusko-anglický slovník s názvom Word, font editor Lotus a databázu Datalog ale pochybujem, že to je všetko. Len sa zrejme viac nedochovalo, čo je fakt škoda.
Napriek tomu sa mi iS-DOS ukazuje ako pomerne mocný operačný systém, ktorý cez ovládače dokáže narábať aj s MS-DOS a TR-DOS disketami, dokonca aj s ich obrazmi. Nedivím sa už, že bol taký obľúbený, hoci bol platený. Takže ma ešte čaká pár zaujímavých archeologických večerov nad bukvami v diskmagoch a objavovaním jeho možností. iS-DOS má aj nástupcu – TASiS. Pre KAY už nie je dostupný, ale pre ZX-Evo a ATM Turbo áno, tak sa možno niekedy pozriem na zub aj jemu, keďže ZX-Evo mám skoro na stálo na stole. Ale o iS-DOSe pravdepodobne ešte bude nejaký ten článok, lebo aspoň z môjho pohľadu je skutočne zaujímavý. A včera som zistil, že sa dá pekne skúšať aj v emulátore Unreal, takže si nemusím rozesrať horko-ťažko nastavený systém na CFke. Ak vás to zaujalo, dajte vedieť. Môžem pozdieľať FDI súbory, konfig do Unrealu a ďalšie know-how, ktoré som zatiaľ nemal silu spísať.
Be First to Comment