Press "Enter" to skip to content

Enemy (2013)

Videl som veľa podobných filmov, ale tento vo mne zanechal taký chaos, že som ho musel vyventilovať.

Podľa popisu distribútora sa mi do tohto filmu veľmi nechcelo, ale to kombo Denis Villneuve a Jake Gyllenhaal mi nedalo pokoja, a tak som si ho nakoniec pozrel a to je teda niečo. Film je majstrovsky natočený. Má výbornú kameru, špičkovo nastavené scény a sépiové tóny farieb perfektne dotvárajú ťaživú atmosféru totho bizarného filmu. Dej je veľmi plíživý, ale paradoxne je neuveriteľne nástojčivý. Keď sa skončil, tak som neveril vlastným očiam a úplne mimovoľne som vyhlesol: “To čo bolo kurva?” A potom som pol hodinu rozmýšľal nad tým, čo som videl.

Mal som v hlave pretlak toľkých detailov a otázok, že keď som to chcel stráviť, musel som si sadnúť za počítač a postupne si pozapisovať myšlienkové pochody. A tak vlastne vznikla táto recenzia-rozbor a bola by škoda sa s tým nepodeliť. Ešte sa mi to pri žiadnom filme nestalo a to vraví samo za seba.

Podľa internetových zdrojov je Enemy voľnou adaptáciou novely The Double od človeka menom José Saramago. Novelu som nečítal a podľa toho, čo sa o nej píše, film sa nedrží striktne predlohy, takže k pochopeniu filmu ju ani nie je potrebné prečítať. Práve naopak, Villneuve so scenáristom Javierom Gullónom ju pretvorili podľa vlastnej vízie a vytvorili tak unikátne a samostatné dielo.

Ak ste film ešte nevideli, nemali by ste čítať dalej, pretože nasledujúci text je plný spoilerov.

Villneuve pravidelne dokazuje, že je majster scény a inak to nie je ani v Enemy. Kľúčom k pochopeniu tohto filmu je všímať si detaily, ale i tak sa dá prísť k rôznym interpretáciám. Obrázok po obrázku, v nástojčivej ale zároveň dusivej atmosfére sa nám odkrýva príbeh príbeh Adama, vysokoškolského profesora, ktorý vedie fádny a jednotvárny život s priateľkou Mary. Jeho postava pôsobí, ako by si ju okolitý svet dával na obed.

Náhodný kolega upriami Adamovu pozornosť na film, v ktorom hotelového pikolíka hrá herec s výzorom navlas rovnakým ako má Adam. Nie je podobný, je identické dvojča. Adam zistí, že herec sa volá Daniel Saint-Claire, ale je to jeho umelecký pseudonym a v skutočnosti sa volá Anthony Claire a žije s tehotnou manželkou Helen. Adam sa stretne s Anthonym, Anthony ho donúti prenechať mu na jednu noc Mary, ale zároveň sa sám Adam vplíži ku Helen. Obe dámy zistia, že chlapi sú vymenení. Helen okamžite, ale napriek tomu sa s Adamom vyspí. Mary si pri sexe s Anthonym všimne značku po obrúčke na Antonyho prste (Adam obrúčku nenosí) a schôdzku okamžite ukončí. Následne Mary s Anthonym majú autonehodu vďaka hádke v aute. Adam po sexe vedie s Helen dialóg, Helen však neodpovedá, tak ju nasleduje do spálne, kde zistí, že Helen sa premenila na obrovského pavúka, ale nič to s ním nespraví. Koniec, titulky.

To fakt? Fakt! Villneuve počítal s tým, že na to budete neveriacky civieť a tak pod titulkami chvíľu bežia zábery mesta, v ktorom sa dej odohrával (zrejme Toronto). Aj ja som civel. Darmo som to nechal uležať, film sa dá vysvetliť všelijako.

Prvá otázka čo ma napadla bola – Kto kurva je Anthony? A kto kurva je Adam? No dobre, sú to dve otázky, ale nič to nemení na tom, že vám to bude vŕtať v hlave. Sú fyzicky zhodní, vrátane jazvy na bruchu, ale osobnostne sú to dve rozdielne osoby. Lenže film sa vyhýba priamej odpovedi. Keď Helen volá Anthonymu, Adam zmizne za stenou vchodu do univerzity. Keď Anthony volá s Adamom, Helen obviní Antonyho z klamstva, naznačujúc že nehovoril s Adamom. Adam a Anthony sa spolu objavia dva razy, ale sú sami, bez svedkov. Všetko toto naznačuje, že Adam alebo Anthony má porušené psyché a je to tá istá osoba, vedúca dvojitý život. Netušíme, čo robí Adam mimo školy a čo robí Anthony keď je Adam v škole. Adamov vzťah k Mary je vlažný a neúplný, zdá sa akoby ju mal len na sex. Čosi naznačuje aj Anthonyho vzťah s Helen, ktorý je poznačený neverou.

Tak to skúsme rozmotať. Berme do úvahy, že Anthony a Adam sú dve rozdielne osoby. Potvrdzuje nám to značka po obrúčke na prste Anthonyho, aj hlásenie o nehode v rádiu, zatiaľ čo Adam je s Helen. Identický vzhľad a jazva na rebrách však ukazuje istú rovnakosť a možnosť, že niečo spoločné majú. Som ateista, ale prvé čo ma napadlo je paralela s knihou Genezis. Priviedli ma k tomu tie mená – Adam, Mary (Mária). Adam bol prvý človek na Zemi, potom Boh z jeho rebra spravil Evu. Jazva na rebrách by mohla naznačovať, že Anhony bol stvorený z Adama, ale je to iná bytosť, s vlastnou osobnosťou a film nepopiera, že matka je spoločná. Spomeňte si ako Adam ide k matke po rozumy a ona tvrdí, že Adam má rád čučoriedky, čo Adam poprie. V inej scéne však Anthony dá Helen úplnú prednášku v súvislosti s čučoriedkami, ktoré má rád. Spomeňte si aj na telefonát na začiatku filmu, kde matka chváli krásny byt, ale Adamov byt je špinavá diera, zatiaľ čo Anthony má špičkový apartmán.

Prečo by Adam a Anthony mohli byť dve osoby? Tým, že sa film nesnaží usadiť jednoznačne do reality, Anthony sa dá chápať ako klon. V istom momente vznikol z Adama ako jeho potreba sa čohosi zbaviť. Sčasti nám to nahovára aj náznak akejsi Adamovej osobnej nevyhranenosti. Zapadá do masy, svet si ho doslova dáva na obed, ako som už spomínal. Naznačujú to aj situácie, keď sa Adam osobnostne veľmi ľahko stáva Anthonym, napríklad keď skoro znásilní spiacu Mary. Vo filme ale prekvapivo nie je dôležité, že sa Adam rozštepil a prečo o tom nevie. Dôležité je prečo sa rozštepil. A to zasa nahráva vysvetleniu, že by to mohla byť jedna osoba s poruchou osobnosti. Potvrdzuje to aj matka, ďalšími dialógmi. Spomeňte si ako naráža na fantáziu s treťotriednym hercom, zatiaľ čo Adam je učiteľ, alebo jej narážka na problém so ženou. Že to ešte nie je dosť komplikované?

Preto tu máme pavúky. Jeden v úvode, použitý ako súčasť sexuálnej zábavky. Potom nahá ženská postava s pavúčou hlavou kráčajúca hore nohami po strope chodby. Ďalej obrovský pavúk, postavený nad Torontom ako vesmírny stroj z War Of The Worlds, či záverečná scéna s Helen premenenou na tarantulu. Podporené je to aj rôzne parafrázovanými pavúčimi sieťami, napríklad spleť trolejí, alebo rozbité sklo na aute po nehode. Mohlo by to znamenať, že celý dej filmu je akýsi “nolanovský” sen hlavnej postavy. Ako krásny mindfuck vlastného podvedomia, ktoré spriada vlastné siete a drží tak Adama v určitej totalite, ovláda ho, hoci Adam sám si toho nie je vedomý. Sépiové odtiene farieb v celom filme by to mohli potvrdzovať. Ale poďme ďalej.

Pavúk je často považovaný za symbol nebezpečia, ale je spájaný aj so ženami. Pamätáte na čiernu vdovu (snovačka jedovatá), ktorá po kopulácii obyčajne samčeka zabije? A spomeňte si na Arachné z gréckej mytológie, ktorá zbožňovala pletenie. Vyhrala nad Aténou v pletení obrazov. Aténa však jej obraz roztrhala, Arachné si od žiaľu vzala život, ale Aténa ju oživila na veky, lenže v podobe pavúka. V scéne so zodiakálnou sexuálnou zábavkou sa objavuje ženská noha v topánke s vysokým podpätkom chystajúca sa zašliapnuť pavúka. Vysoké opätky sa objavujú v ďalších dvoch scénach, keď Anthony stalkuje Mary v autobuse, a keď Adam prehľadáva Anthonyho byt a nájde Helenine topánky s vysokými opätkami. Tento symbol ženskosti a spojenie s pavúkom podľa mňa poukazuje na ambivalentné vnímanie žien. Sú to matky, ale zároveň sú to aj sexuálne objekty, niekedy doslova kurvy v sexuálnom ale i psychologickom vnímaní. Závisí to len od uhla pohľadu a miery intimity. Príbeh je k tomuto centrovaný a nech už sa interpretuje akokoľvek, táto ambivalentnosť v ňom sčasti definuje mužskú postavu.

A teraz nastáva tá správna šaráda ako to celé vysvetliť. Ak príbeh nie je rozprávaný kontinuálne, ale skôr psychologicky, tak Adam a Anthony naozaj sú jedna osoba a film znázorňuje jej vnútorný boj, ktorý nemá nejakú časovú postupnosť, len odkrýva fragmenty tohto boja. Neúspešný človek v krachujúcom manželstve, spaľovaný túžbou viesť naplnený život, ale jeho frustrácia z toho že sa to nedarí v ňom vytvára neurotické alter ego zhmotňujúce predstavy o neúspešnom živote, zachytené v pavúčich sieťach jednotvárnosti a monotónnosti. Strach z upadnutia do stereotypov, podporený tehotnou ženou s ktorou si nerozumie, ho ženie na bizarné sexuálne rituály, odtŕha ho od vlastného ja a vytvára veľmi bezradného a stiesneného človeka. Nakoniec sa v ňom niečo zlomí, alter ego zomrie (autonehoda), čo ho opätovne zblíži so ženou a záverečná scéna nie je rezignáciou, ale odvahou pozrieť sa do očí nepriateľovi – strachu zo stereotypu.

V tomto zmysle sa ale natíska aj iná pointa. Adam neexistuje. Je to fiktívna osoba, ktorú si Anthony vytvoril ako reakciu na strach zo straty individuality. Niekedy Anthonyho vidíme vo svojej naturálnej polohe, keď trávi čas so ženou a vedie relatívne normálny život, ale občas prevezme kontrolu jeho “Adamovské” ja. To vtedy keď sa cíti ohrozený a uväznený tým čo prichádza (manželstvo, dieťa), teda relatívne normálnym životom. Musel sa vzdať svojich snov o herectve, a nájsť si stabilné zamestnanie ako učiteľ. Adam nad ním preberá kontrolu natoľko, že zabúda na realitu. Prvý náznak prebudenia prichádza, keď objaví vo filme herca-dvojča. Je hercom posadnutý tak, že sa votrie do agentúry, kde ho ochranka spozná a odovzdá mu nejakú zásielku. Je náhoda, keď sa tam spomína, že tam nebol 6 mesiacov (a Helen je v šiestom mesiaci)? Zrejme nie. Pripadá mi to tak, že by to s tehotenstvom mohlo mať práve súvis. Athony sa snažil “stabilizovať”, výsledkom ale bolo rozpoltenie. Naznačovalo by to aj chovanie jeho ženy Helen. Všetky jej dialógy s Anthonym priamo naznačujú, že si je vedomá toho, čo sa deje a že Anthony má alternatívne ego. Spomeňte si ako po stretnutí na univerzite nebola prekvapená ale smutná, plne si uvedomujúca situáciu.

Katarzia je v tomto prípade ale úplne iná. Keďže Helen necháva Anthonyho prežívať svoje alter ego, vymkne sa jej to z rúk a zistí to práve, keď Anthony telefonuje sám so sebou, teda s Adamom. Po počiatočnom podozrení, že ju znova podvádza však prichádza hlbšie poznanie – Athonyho rozpoltenosť prerastá do schizofrénie. Potvrdzuje nám to aj skutočnosť, že fotografia Adama Bella sa nikdy neobjaví a v skutočnosti to je fiktívna osoba, ktorú vytvoril Anthony. Scény, kde sa neskôr objavia obaja spolu si vysvetľujem tak, že mohlo ísť o rozhovor samého so sebou, niečo ako Glum v Pánovi prsteňov. Anthony mal zrejme s Mary pomer popri Helen, preto sa objavuje v jeho fantázii. Predstavuje všetko čo Anthony stráca a už nebude mať. Vyústi to do scény keď sa vymení s Adamom, ale v skutočnosti sa rozpadá Anthonyho fiktívny svet, potvrdí nám to aj scéna s matkou, kde my postavu vidíme ako Adama, v skutočnosti je to ale Anthony a dialógy medzi nimi to potvrdzujú. Vnútorný boj spôsobí, že prichádza domov ako Adam, ale vidíme, že byt vlastne pozná a nájde tam celú fotku, ktorú sme už predtým videli roztrhnutú u Adama v byte.

Helen sa vracia domov, spoznáva fragmenty pravého Anthonyho. Ak si dobre všimnete, scéna z hotela sa prekrýva so scénou, keď sa Anthony zobúza vydesený vedľa Helen. Znázorňuje to ten nepokoj v jeho myšlienkach, keď fiktívna realita ustupuje tej skutočnej. Helen to spozoruje pokúša sa Anthonyho “oslobodiť”, čo sa jej aj sčasti darí – jeho alter ego umiera pri autonehode. Bohužiaľ Anthony následne objaví zásielku z agentúry, a je v nej kľúč k “starému životu”. Anthony pochopí, že je vo svojej podstate nezmeniteľný a je monštrum. Podivné sexuálne rituály predstavujú túto temnú stránku jeho osobnosti. Pavučiny znázorňujú Athonyho vzťah k ženám, vidí v nich pascu, ohrozenie. Nahá žena s pavúčou hlavou je samozrejme fiktívna, ale reprezentuje blížiacu sa stratu slobody. Veľký pavúk nad Torontom je symbol kontroly a potlačenia individuality, náznak na niečo neštandardné medzi ním a matkou, čo sformovalo jeho pokrivenú osobnosť. Tarantula na konci je pre Anthonyho zrkadlo, ale zároveň je to Helen – pred Anthonym uskočí, do obrannej polohy. Vidí v ňom to monštrum a bojí sa ho. Možno i o život svoj aj dieťaťa.

To ale stále nemusí byť všetko. Ak napríklad pokračujem v tej fiktívnej línii Genezis a “naklonovaného” Anthonyho, ktorú som naznačil vyššie, Adam by mohol byť istým spôsobom narušený, má nejaký komplex. Nemá rozlišovaciu schopnosť, nevie správne nastaviť svoj vzťah k ženám, nedokáže byť intímny. Preto je jeho vzťah s Mary povrchný, založený len na sexe. Mary/Mária je ve Genezis matka Ježiša Krista, náhoda? Pochybujem. Je to symbolika. Porucha Adamovej osobnosti a jej rozštepenie na Anthonyho je sôsobená priamo jeho vlastnou matkou. Potvrdzuje to tá nejednoznačnosť, čo sa jej osoby týka, napríklad naoko bezvýznamná scéna s čučoriedkami. Je to náznak, že Adam bol zneužívaný?

Ak áno, je to úplne iný kľúč k poslednej scéne. Adamov sex s Helen bol preňho nečakane veľmi intímny. Helen odstránila jeho pozlátko. Pre Adama je ale intimita hrozbou, odkryla by sa jeho porušená osobnosť, jeho citlivé miesto. Preto sa Helen po sexe v jeho mysli mení na tarantulu pripravenú zaútočiť – hrozbu. Vidím v nej jeho matku, ktorá dôverný ale krehký vzťah syn-matka zničila zneužívaním a zapríčinila jeho rozpoltenie, ktoré ale bolo zbytočné, nič neriešiace, preto je zoči voči tarantule rezignovaný. Anthonyho smrť pri nehode by to len potvrdzovala. Vysvetlilo by sa tým aj prečo Anthony chodil na podivné sexuálne rituály. Adamova trauma sa sčasti preniesla aj na neho a rovnako sa prejavila – ženy iba používal, nevedel si s nimi vytvoriť intímnejšie puto. Bol neverný Helen, lebo aj s ňou mal len povrchný vzťah, pretože ničoho hlbšieho nebol schopný.

Ak máte málo, nakombinujte si ľubovoľné z toho, čo som popísal. V tomto je tento film úžasný. Čo človek, to iná interpretácia. Ja osobne sa prikláňam k tej schizofrénii. Ak ho pochopíte inak ako som si to skúsil vysvetliť ja, podeľte sa so mnou. Veľmi rád si vypočujem inú interpretáciu. Nech už ho ale pochopíme akokoľvek, je to fantastická filmárčina. Je to film plný symboliky, výborne obsadený, s perfektným vizuálom. Na poli nejednoznačných zápletok s rôznymi možnosťami ako ich vysvetliť, je to to najlepšie, čo sa dá vidieť.

One Comment

  1. F6 F6

    Vidím, že tě film zaujal, zápletku číst nebudu, na film se podívám. Dík za tip 🙂

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *