Press "Enter" to skip to content

KAY1024 – oživenie

Históriu vzniku tohto počítača sme si prebrali v minulom článku, dnes sa dočítate o tom, ako dopadli moje pokusy o jeho oživenie.

Aj keď mám najnovšiu revíziu PCB, ktorá by mala byť bez problémov, rozhodol som sa, že ju neosadím naraz, ale pôjdem postupne, po logických blokoch a budem ich zároveň rovno oživovať. Je to obrovská doska a chyba by sa neskôr hľadala len ťažko, alebo veľmi ťažko. Nazhŕňal som si všetku dokumentáciu, čo sa na zx.pk.ru dala nájsť a pustil som sa do toho.

Osadil som si generátor clocku a deličky a až na to, že 14 MHz master clock vyzeral ako sínusovka sa zdalo, že všetko funguje ako má. Tak som postupne osádzal a oživoval ďalšie bloky, až som sa dostal do bodu, že som už chcel niečo vidieť aj na monitore. A tu som skončil. Ani zaboha som nevedel na čiernobielom kompozitnom výstupe dostať obraz. Postupne som sa s osciloskopom prekutral od deličov až ku muxom čo tvoria RGB, prezrel som aj synchronizáciu, ale na prvý pohľad som nenašiel nič. Potom som ale prišiel na to, že keď vypnem turbo režim, tak obraz naskočí. A tým bolo jasné, že je problém s časovaním nejakých signálov. On totiž KAY natívne nabieha na 7MHz a spomalenie na 3,5 MHz, treba “zapnúť”. Proste má to opačnú logiku. Keďže stroj ako taký normálne nabiehal, rozhodol som sa, že ho dokončím a zádrhele budem riešiť neskôr. Tak som KAYa doskladal a začal som ho testovať.

Ukázalo sa, že počítač je veľmi nestabilný a vstavaný test pamätí vykazoval chyby v bankách v oblastiach 256k-512k a 768k-1024k. Keďže som mal väčšinu súčiastok v zásobach, skladal som to z nich. Vedel som, že s radou LS nepochodím lebo počítač je komplikovaný, takže som to staval s ALSkami vo viere, že to bude fungovať. Aj v BOMe a návodoch je použitá rada 1533, čo je ruský ekvivalent k ALS. Keďže počítač bol nestabilný, usúdil som, že ani to nestačí a tak som skusmo začal meniť obvody za variantu HCT.

Ako prvý som opravil “sínusoidný” clock. 74ALS04 letela späť do šuflíka a namiesto nej som osadil 74HCU04, ktorá je na generovanie clocku najvhodnejšia. Za posledný invertor som pridal ešte pullup a 14 MHz master clock zrazu vyzerá tak, ako vyzerať má. Následne som vymenil aj snáď najdôležitejšieho švába DD2, 74ALS175 za 74HCT175, pretože na ňom sa dejú všetky kúzla. Po tejto zámene sa viditeľne zlepšili tvary /RAS, /CAS a 7MHz clocku. Nasledovali všetky tri deličky 74HCT393, čo pomohlo tvarovaniu H0-H7 a V0-V7. Keďže sa to po zámene na HCT výrazne lepšilo, bolo nad slnko jasnejšie, že to budem musieť vymeniť všetko :-/

Zvažoval som, či to rovno neprekopem na radu HC, ale po krátkej rešerši som zistil, že nezoženiem 74HC295, ba ani len 74HCT295. Vyzerá, že sa vyrábali len ako LS. Keďže s LSkami je možné kombinovať len radu HCT, nezostalo mi nič iné, len prekutrať všetky zásoby a pozrieť sa, čo mám doma a čo bude treba doobjednať. Veľa som našiel, ale napríklad ani 74HCT298 sa mi nepodarilo zohnať. V zásobách som našťastie našiel aspoň HC variantu. Zbytok bol relatívne bežný a mal som to doma, chýbala mi len nejaká exotika, ale na ebayi sa to podarilo pozháňať.

Po výmene za HCT varianty počítač prestal padať. Bez problémov zvláda aj nahrávať z pripojeného FDD radiča, alebo Nemo IDE. Na moje sklamanie sa v stavanom teste pamätí stále sporadicky objavujú náhodné chyby, väčšinou však v najvyššom bloku 768k-1024k. Vyzerá to na problém s ustálením adresy, takže budem ešte musieť dôkladne prezrieť časovanie /CAS a pre istotu aj /RAS. Bežné 128k-512k programy mi ale fungujú normálne a KAY ako taký už behá relatívne stabilne.

Bohužiaľ sa nevyriešil problém so synchronizáciou obrazu. Na 7HMz obraz stále vypadával, tak som začal snoriť okolo MUXov, či na niečo nenarazím. A veru, že som narazil. V časti, ktorá ovláda enabler trojstavového MUXu z ktorého lezie RGB, som narazil na špičku, ktorá by tam nemala byť:

Zmeral som si osciloskopom H5 a /CG a zdalo sa, že H5 padá do L trocha skôr ako by bolo treba. Pomohol som tomu 120pF kondenzátorom a hopla! Obraz začal nabiehať aj v 7MHz móde. Stále síce poblikáva, ale je tam. Ešte som skusmo dal 100pF, či nebude stačiť, ale špička sa tam znova objavila, takže 120pF je ideál a nechal som ho tam. Postupne som laboroval s časovaním ďalších signálov, čo by na to mohli mať vplyv. Zistil som, že je dosť zásadné, od akého výrobcu sú osadené integráče deličiek (a aj okolo nich) a má to výrazný vplyv na synchronizáciu obrazu. Po tomto zistení som toho mal plné zuby a tak som tam nechal šváby, s ktorými to chodí najlepšie. Musím nájsť silu na to, aby som rozanalyzoval, čo kde treba doladiť podobne, ako som to spravil s H5.

Ďalšia rana pod pás je analógová časť RGB výstupu. Generuje totiž nanajvýš podivné farby, čo som zistil, až keď som to pripojil k RGB>VGA konvertoru. Buď tam musia byť veľmi presné odpory, alebo je ten návrh s LS06 nedobrý a budem ho musieť prerobiť. Zatiaľ neviem.

Takže suma sumárum – počítačová časť KAYa už funguje celkom dobre aj s floppy radičom, aj s IDE. Sporadické chyby adresy zrejme odstránim presnejším dočasovaním /CAS. Čo ma serie najviac je to, že ešte budem musieť vystopovať zradu v časovaní obrazu. A to ani len netuším, kde mám hľadať. A ešte treba aj opraviť, alebo prerobiť ten RGB výstup. Ale aspoň bude námet na ďalší článok 🙂

Nabudúce sa pozrieme na poznámky a postrehy, čo som si poznačil pri samotnom osadzovaní KAYa.

Be First to Comment

Leave a Reply

Your email address will not be published.