Menšiu 3D tlačiareň mám už dlhé roky, tak načo ďalšia? Ak vás zaujímajú detaily prečo a ako som si postavil novú tlačiareň, čítajte ďalej.
Ešte kým sa rozpíšem, poprosím ospravedlňte kvalitu priložených fotografií. Nemám dielňu, staval som to v obývačke a fotil mobilom viac-menej len pre seba, takže podľa toho tie fotky aj vyzerajú. Ale zasa som tu nechcel mať len čistý text, tak snáď vám to nebude vadiť.
Keď sa ma pred rokmi Ikon spýtal, či nechcem 3D tlačiareň, tak som váhal. Bavíme sa o dobe, keď ste si museli všetko pozháňať z viacerých zdrojov a potom to postaviť podľa neveľmi dobre spracovaného návodu. Bolo jedno, o ktorý typ tlačiarne išlo, všetky sa skladali obtiažne. Z ďalšej diskusie ale vyplynulo, že táto konkrétna tlačiareň už je hotová a tak som dlho neváhal a kúpil som ju. Bol to mierne upravený kúsok z rodiny Rebel/Rebelix a následne mi dobre slúžil niekoľko rokov.
Za ten čas sa objavili lepšie konštrukcie X a Z axisov, prišli lepšie extrudery, lepšie drivery motorov a lepšie controllery a tak som tlačiareň postupne prestaval na hybrid, ktorý je z neho dnes. Rám a Y-axis ostali pôvodné z Rebela, X-axis a Z-axis sú od základu prekopané a postavené z dielov pre Prusa MK3 a aj printhead som mal pôvodne MK3, dnes už je to MK3S+. Aj controller som vymenil za oveľa modernejší BTT SKR-2 a poháňaný je aktuálnou verziou Marlina, takže kvalita tlače viditeľne stúpla a aj mi to dovolilo rozchodiť vychytávky ako sensorless homing a bed autoleveling. Zároveň som to zmodifikoval na 24V napájanie, takže celá konštrukcia kopíruje moderné trendy v 3D tlači. Prestalo mi to však stačiť.
Tlač na tomto type tlačiarne je pre mňa už zúfalo pomalá, s obmedzenou kvalitou, ale stále stačí pre začiatočníkov, alebo nenáročných používateľov, prípadne pre vnímavé a šikovné deti. Čiže ak si chcete 3D tlač vyskúšať, neurobíte chybu, ak si tento typ tlačiarne kúpite. Kľudne aj v spodnej cenovej hladine. Pre v 3D tlači relatívne skúseného človeka, s málom voľného času, je každé jeho mrhanie čakaním na výsledok tlače naozaj neprípustné. A to isté začalo vadiť aj mne. No a tak som asi pred rokom a pol začal hľadať spôsob, ako získať rýchlejšiu tlač, pri súčasnom zvýšení kvality tlače. Po pár hodinách na internete som vedel čo zhruba chcem – CoreXY tlačiareň, zakrytovanú (aby som mohol tlačiť aj ABS), veľkosť tlačovej plochy 250x250x250. Možností je veľa, od Creality až po Bambu Lab, takže bol problém si vybrať. A tak som sa s prosbou o radu obrátil na skúsenejších. Vtedy mi prvýkrát Shrek vnukol myšlienku na tlačiareň Voron.
Okolo minulých Vianoc mi s mojou starou tlačiarňou došla trpezlivosť úplne a tak som začal vyberať znova. Po dlhých večeroch čítania a sledovania videí som mal dvoch horúcich kandidátov: Voron 2.4 R2 a Bambu Lab P1S. Rozdiel medzi nimi je ten, že Voron je stavebnica a postavená aj tak vyzerá. Bambu Lab je hotová tlačiareň a tiež podľa toho vyzerá. Ja to nepotrebujem do obývačky, takže na prvej sa mi páčilo, že sa pri stavaní niečo naučím. Pri druhej je nezanedbateľná výhoda to, že to človek vybalí z krabice a môže hneď tlačiť. Od Vorona ma odrázala aj dosť vysoká cena, lebo som mal vyhliadnutý kit od LDO. Tak som znova chvíľu poobťažoval Shreka a ten ma nasmeroval na oveľa lacnejší kit od Formbot3D a poradil mi aj kvalitou tlače porovnateľný s 2.4 R2, ale na postavenie jednoduchší model Trident. Asi jeden deň mi trvalo ďalšie rozhodovanie, ale nakoniec nad lenivosťou zvíťazila moja potreba zamestnať ruky aj mozog niečím novým a tak som Bambu Lab P1S zavrhol a objednal som si kit Voron Trident.
Formbot3D kit má okrem skladu v ČR tú výhodu, že je rovno s novším extruderom typu StealthBurner a možnosťou objednať si kvalitný highflow hotend Phaetus Dragon, takže som si ho rovno naklikal. Ďalšia Shrekova dobrá rada znela extruder rovno zavesiť na CNC Voron TAP v2 a pripojiť ho cez CAN bus, takže som si na Formbot shope prikúpil ešte EBB SB2209 CAN (pravdepodobne omylom mi prišiel SB2240, funkčne sú prakticky zhodné). K nemu je potrebný ešte aj USB2CAN adaptér, ktorý na Formbot shope bohužiaľ nemali, a tak som si ho objednal priamo od BTT/Biqu (medzitým už sa objavil aj u Formbota). CNC Voron TAP v2, čiže sofistikovaný držiak pre StealthBurner už je dostupný aj lokálne a objednával som ho z hotend.sk. K tomu všetkému je ešte potrebná aj sada tlačených dielov, ktorú mi za férovú cenu vytlačil Shrek, ale bez problému sa dá zohnať aj cez hotend.sk, len už za oveľa menej príjemné peniaze. Prípadne existuje aj komunitná služba Voron PIF, cez ktorú sa dajú tieto diely kúpiť, ale dlhšie to trvá. Predpokladám, že ani Čína nespí a diely sa zrejme už dajú zohnať aj na Aliexpresse, ale nehľadal som, tak sa môžem mýliť.
Keď som mal všetko pokope, rozbalil som to a skontroloval som si podľa BOMu, či mi nič nechýba. Formbot kit musím pochváliť, lebo nechýbalo nič. Spústa skrutiek je priložená aj navyše a všetky káble sú predpripravené a nakrimpované. Dorábal som si len káblik na uzemnenie rámu (v návode tiež prekvapivo nie je) a kábliky potrebné pre U2C adaptér. Skrutky sú všetky nerezové, resp. aspoň sa tak tvária, lebo na niektorých v ráme sa mi podarilo strhnúť hlavy (detaily nižšie), a to by sa podľa mňa nerezovým stať nemalo. Hliníkové profily sú eloxované do matnej čiernej a sú naozaj kvalitne zarezané a predvŕtané na potrebných miestach. Namiesto Raspberry Pi Formbot dodáva alternatívu od Bigtree Tech BTT Pi. Páči sa mi, že sa rovno na neho dá nastoknúť dedikovaný CAN modul, takže by bolo odspodu o pár káblov menej, ale na to som prišiel až pri oživovaní skoro hotovej tlačiarne. Stavebnici naozaj nebolo čo vytknúť a tak som sa pustil do stavby. Voron ponúka relatívne prehľadný obrázkový návod, ktorý sa mi na prvé pozretie zdal trocha nezrozumiteľný, ale po chvíli som si na tie obrázky zvykol a začal som sa v nich orientovať. Zároveň si treba pomáhať aj návodom na docs.vorondesign.com, kde nájdete písané inštrukcie.
Začína sa rámom, ktorý je postavený z všeobecne známych hliníkových profilov Misumi 2020. Je zložený metódou blind joint a je naozaj zásadné, aby ste ho postavili skutočne pravouhlý, inak sa neskôr natrápite s rozhýbaním Y-axis, ako sa to stalo mne. Nemám dielňu, skladal som to na obyčajnom kuchynskom stole a napriek presným hliníkovým šablónam ktoré som si zakúpil, mi Y-axis drhla na lineárnych ložiskách natoľko, že som musel postupne na niekoľkokrát inkriminované časti rámu povoliť, pomocou uholníka douhlovať a znova dotiahnuť, kým si to nesadlo tak, že sa mi Y-axis rozpohybovala hladko a voľne. Na dvoch miestach v ráme sa mi až podarilo strhnúť šesťhrany v skrutkách, toľkokrát som ich povoľoval a doťahoval. Zrada je v tom, že ak zuhlujete jednu časť, uletí vám to niekde inde a ak to nedotiahnete na fest, dostanete sa do začarovaného kruhu. Ak si Vorona niekto budete stavať, odporúčam kúpiť/požičať si mramorovú alebo sklenenú platňu 60×60 cm, ktorá uhlovanie rámu výrazne uľahčí. Ak plánujete použiť Voron TAP, X-carriage už stavajte podľa návodu k nemu. Veľmi dôležitý faktor je vyčistiť lineárne ložiská a závitové tyče od prepravného oleja izopropylom a namazať ich správnym mazivom. Ja som na tyče použil odporúčaný Mobilux EP2 a na lineárne ložiská vysoko účinné PTFE mazivo v spreji. Stavba rámu sa končí natiahnutím a napnutím remeňov. Trocha mi chýbala informácia ako majú byť tie remene napnuté, takže som ich napol iba pocitovo a až neskôr som sa v kapitole Secondary printer tuning dočítal, že by mali byť napnuté silou zhruba dve libry a je tam aj priložené video, ako to napnúť bez merača napnutia. Mne sa to od oka podarilo skoro presne, tak som bol na seba patrične hrdý 😀
Pokračuje sa zostavením printbedu, kde som nenašiel žiadne zádrhele. Páči sa mi, že Formbot na kvalite nešetril a dodáva masívnu, 8mm hrubú a kvalitne opracovanú hliníkovú platňu. Chlapi od Voron Design nenechali nič náhode a za špičkové považujem uloženie celého printbedu na sférických ložiskách GE5C. Vďaka nim je printbed pevná, ale v bodoch uloženia zároveň voľne pohyblivá, takže nemá tendenciu sa niekde vzpierať. Ak plánujete použiť zavesenie extrudera Voron TAP, nemusíte montovať spínač Z-endstop. Ja som si ho tam pre istotu dal, ale nevyužívam ho.
Potom nasleduje zostavenenie extrudera. Ja som postupoval čiastočne podľa pôvodného návodu, ale zároveň som musel montovať aj podľa návodu k EBB SB2209/2240 CAN, keďže som si rovno zakúpil tento upgrade. Vďaka tomu bolo treba zabrúsiť držiak cable chainu (jeho špička zavadzia USB-C konektoru) a nakrimpovať titerné piny GH1.25, na ktoré ani nemám krimpovačky (PA09). Nakoniec som si na to našiel techniku aj bez nich, ale po týchto skúsenostiach by som si už radšej objednal EBB SB2209 RP2040 CAN, kde už sú piny PH2.0, ktoré relatívne bežne používam a viem ich krimpovať. Mal som aj malý zákys, keď mi hotend Dragon nepasoval do tela StealthBurnera, ale stačilo si všimnúť, že sa dá vrch odmontovať a potom to už pasuje. Panikáril som asi 10 minút a len preto, lebo som slepý ako netopier a už aj ten číňan dnes dbá na estetiku, takže vôbec nebolo vidieť dve malé čierne miniskrutky v čiernom rámiku, ktorými bol ten vrch uchytený. Ale aj od návodu k EBB SB2209/2240 som sa odklonil a CAN bus kábel som natiahol pôvodným spôsobom cez cable chainy. Nemal som oceľovú strunu a ani sa mi tá odporúčaná montáž nepáči. Ak plánujete použiť CNC Voron TAP v2 a X/Y endstop spínače ako ja, tak si budete potrebovať vytlačiť aj tento neoficiálny diel – X-endstop trigger. Ak využijete sensorless homing, tak ho nepotrebujete. Ja som si zatiaľ X/Y endstop namontoval a aj ho používam, takže som si dielik vytlačil, ale neskôr si chcem oživiť sensorless homing. Mám to aj na starej tlačiarni a je to fajn.
Keď máte toto všetko hotové, pokračuje sa hlavnou elektronikou. Ako som spomínal vyššie, kabeláž je predpripravená, takže montáž je priamočiara a jednoduchá. Zápasil som jedine s tým, ako to klbko hadov upratať, aby to nejak vyzeralo. Nakoniec som čo sa dalo oplietol plastovými organizérmi káblov a pracovne pozaisťoval sťahovacími páskami. Pre ten okamih bolo pre mňa podstatné, aby to fungovalo, aby som sa v tom ja vyznal a aby ma to nezabilo, keď do toho strčím ruku.
Keď som mal všetko zapojené a 3x skontrolované, pristúpil som k oživeniu elektroniky. Ku všetkému sú podrobné návody, takže som všetko spravil v podstate bez nejakého záseku. V skratke som postupoval tak, že som si najprv oživil BTT Pi a zaktualizoval som ho. Potom som cez neho do EBB SB2240 CAN najprv naflashoval bootloader Katapult, a následne firmware Klipper. Rovnako z BTT Pi som naflashoval Klipper aj do hlavného controllera BTT Octopus, ktorý síce je od výroby naflashovaný, ale je tam Marlin. Ak by tam aj bol Klipper, určite by to nebola aktuálna verzia, takže by sa flashoval tak či tak. Chcel som flashovať aj firmware do U2C adaptéra, ale po pripojení k BTT Pi som zistil, že je už z výroby oživený. Na toto celé vám tak stačia dva USB-A/USB-C káble – jedným si napájate BTT Pi a druhým si pripájate ostatné pre naflashovanie firmware. Potom som si ešte nakonfiguroval CAN bus a keď sa Octopus, U2C adaptér a EBB SB2240 CAN na BTT Pi tvárili, že by aj mohli spolu fungovať, rozpojil som to z pracovného a zapojil do finálneho stavu. Potom som to s malou dušičkou zapol.
Poistky to nevydrbalo, nič nezhorelo, základný test ukazoval, že elektronika aj skutočne žije ako má, tak som to hneď oslávil pohárikom Ezra Brooks 99 😀 Keď bolo jasné, že to žije, domontoval som na rám zvyšné diely suknice.
Následne som rozbehal som mechaniku, aby sa tlačiareň hýbala a parkovala. Potom nasledoval extruder. Otestovať a nastaviť podávanie filamentu, skontrolovať či hotend kúri a či sa vie chladiť. Ďalej som prešiel na printbed či kúri a skontroloval som, či čidlá ukazujú správnu teplotu. Vyzeralo, že to mám dobre poskladané, tak som káble zafixoval na hotovo a namotoval som spodný kryt. Nejak to je upratané, ale ja na to nemám gény. Takže som si vedomý toho, že sa to dá spraviť aj úhľadnejšie, ale mne to takto stačí. Potom som ešte doplnil zadný kryt spolu s bočnými, natiahol bowden pre filament a namontoval držiak na kotúče.
Konečne som mohol pristúpiť k otestovaniu tlače jednoduchou plackou jedinej vrstvy. Všetko vyzeralo dobre a tak som skúsil kalibračnú kocku. A tu som narazil na prvý a vlastne aj jediný zádrheľ. Celú tú úvodnú radosť a nadšenie mi skazila moja vlastná nepozornosť. V /etc/networks/interfaces.d/can0 som mal hlúpy preklep (txtqueuelen namiesto txqueuelen), takže ifconfig ignoroval chybný príkaz a nastavil tam default 10. Tlačiareň potrebuje 1024, čiže každý pokus o tlač končil náhodne chybou komunikácie Octopusu so StealthBurnerom na CAN buse a následným safety shutdownom tlačiarne. Nasledovala pol hodina paniky a mnohonásobného skontrolovania všetkého, čo by mohlo mať vplyv. Nakoniec zabral zdravý rozum a vďaka bohatým logom a mocnému príkazu tail -f som cca po ďalšej polhodine našiel zradu, preklep som opravil a tlačiareň znova vyskúšal.
Nič som nijako špecificky nekalibroval, ale kalibračnú kocku to vytlačilo dobre, tak som skúsil ešte aj Voron Design kocku a aj tá vyšla dobre. Následne som opäť len tak naslepo, bez kalibrácie skúsil 3D Benchy a ten výtlačok čo z toho vyšiel, stál za to. Trident tlačí rýchlosťou a kvalitou, ktorú by som nedokázal na mojej pôvodnej tlačke dosiahnuť. Výsledok vidíte na fotke. Voron Trident bola výborná voľba a som rád, že som si nechal poradiť. Som s ňou nadpriemerne spokojný. Takto dobre vyzerajúce 3D benchy vyprodukuje len málo komerčných tlačiarní a ešte menej tých postavených zo stavebnice.
Na záver som si ešte osadil dvierka a horný kryt a pustil som sa do kalibrácie. Ak chcete stabilnú a kvalitnú tlač, je potrebné si vybrať nejaký slicer a už ho potom nemeniť. Ja som používal celé roky Slic3r, potom som prešiel na Prusa Slicer, ale s Voronmi a Klipperom sa viac používa Cura Slicer, tak som ho vyskúšal. Vôbec mi nesadol, ale našťastie mi Shrek poradil Orca Slicer a ten mi teda zapasoval oveľa viac. Ľahko sa s ním robí, vie sa priamo napojiť na tlačiareň a hlavne má predpripravené kalibračné profily. Takže som si cez ne prešiel a vyladil som si tlačiareň podľa nich. Vďaka tomu, že EBB SB2209/2240 CAN má vstavaný akcelerometer, dokážete si rozbehať ešte aj input shaper a potom je výsledok tlače naozaj pôsobivý aj na rovných plochách.
Kalibráciou sa práca na tlačiarni obvykle nekončí, lebo sú k dispozícii rôzne vylepšenia. Ja plánujem určite ešte uhlíkový filter Nevermore a osvetlenie. Už som si aj doobjednal na to diely. Zvažujem ešte kamerku, lebo finálne umiestnenie tlačiarne asi bude také, že sa to hodí. Tak aby som k nej nemusel chodiť hore-dole ako idiot. A ešte si chcem vytlačiť aj rúčky na prípadné prenášanie, lebo bez nich je to trocha nemotorné.
A čo dodať na koniec? To bola panečku jazda. Do bodu, keď som mal skalibrované, mi to trvalo asi 14 dní, intenzívne niekoľko hodín skoro každý deň. Ale bavilo ma to neskutočne a išiel by som do toho znova. Nie je to však pre každého. Ak premýšľate nad nákupom novej tlačiarne a chceli by ste si nejakú skôr postaviť, treba zvážiť hlavne náročnosť stavby toho konkrétneho modelu, o ktorý sa zaujímate. Ak len chcete kvalitnú a rýchlu tlač, ale nemáte čas ani energiu to stavať, tak si radšej kúpte niečo hotové. Napríklad už spomínanú Bambu Lab P1S. Stojí plus mínus rovnako ako Trident, a dokonca už sa dá kúpiť aj na Slovensku. Zaujímavosťou je, že keď už máte nejaký Voron printer postavený, tak si môžete požiadať o pridelenie sériového čísla. Detaily nájdete na spodku tejto stránky.
Pre prípad, že by bol niekto rovnako postihnutý ako ja, tu je kompletný zoznam toho, čo som si objednal:
Keď už sme pri zoznamoch, tak doplním aj sadu náradia, ktorú budete potrebovať:
A nakoniec ešte zoznam montážnej chémie:
Voroňákom a ich Voronom zdar!
Be First to Comment