Nákup HiRes DAP som zvažoval už dlhšiu dobu, povedzme nejaké dva-tri roky, ale odrádzala ma veľmi vysoká cená overeného modelu od Sony. Zhruba pred rokom som však objavil viacero cenovo dostupnejších čínskych základných modelov a keď sa jeden z nich s rozumnými parametrami objavil v black friday akcii, rozleptalo ma to natoľko, že som si jeden kúpil. Tak vitajte pri úvahe o tom, čo ma k tomu viedlo.
Tým, ktorí nevedia o čom to vlastne píšem, dlhujem apoň krátke vysvetlenie. DAP je skratka pre digital audio player, teda vreckový hudobný prehrávač, do ktorého si nasypete svoju obľúbenú hudbu a nosíte si ju so sebou. Objavili sa tesne po vynáleze MP3 kodeku, pretože vďaka nemu sa dali audiosúbory signifikantne zmenšiť, no kvalita zvuku pre ľudské ucho skoro vôbec neutrpela. Z tých čo to začali asi najznámejšie u nás boli Rio, alebo iRiver, neskôr sampozrejme aj iPod, no postupne sa ich vyrojili tony a vyrábal to každý, kto mal dieru do zadku. Ich čas vypršal po masovom rozšírení smartphonov pripojených neustále do internetu s možnosťou hudbu streamovať. Vyrábajú sa však dodnes v rôznej kvalite.
HiRes Audio sa objavilo s nástupom CD v 80. rokoch minulého storočia. Vznikla vtedy potreba kvalitného digitálneho masteringu a tak vznikol výskum, ktorý neskôr zadefinoval, ako zaznamenať zvuk vo vysokom rozlíšení. Vo všeobecnosti ide o audio súbory, ktoré majú bitrate vyšší ako 44.1kHz (i 48kHz) a bitovú hĺbku viac ako 16 bitov. Tri najväčšie asociácie zaoberajúce sa zvukom (JAS, AES a CTA) vtedy zadefinovali, že štandard bude 24-bit/96 kHz, ktorý sa neskôr ujal pre záznam, mixovanie a mastering, ale existujú aj ďalšie oficiálne formáty s vyšším rozlíšením. S príchodom kvalitných SW i HW kodekov do počítačov si však tento základný HiRes formát adoptovala aj audiofilská scéna.
A potom napadlo niekoho HiRes Audio a DAP spojiť, ich masový komerčný nástup sa však rozbehol až okolo roku 2012-2013 a pripisuje sa Sony. Dnešné, bežne rozšírené modely sa vyznačujú prevažne tým, že mávajú symetricky zapojený audio výstup (konektor pentaconn 4.4mm) s kvalitnými zosilňovačmi a minimálne jeden, ale často dva a viacero kvalitných DAC čipov. Dramaticky sa tým znížil šum a presluchy, ktorými často trpí bežný single ended audio výstup, na ktorý sme zvyknutí pri bežných audio zariadeniach. Ešte sa k tej dnešnej kvalite zvuku pre masy dostaneme.
Ja osobne sa nepovažujem za audiofila, pretože si myslím, že som už dosť hluchý. No stále mám rád kvalitný zvuk a dobrú hudbu a za veľa rokov som si vybudoval pomerne slušnú zbierku súborov v bezstrátovom formáte FLAC 16-bit/44.1 kHz. Skúšal som aj vyššiu kvalitu, ale už som nepočul rozdiel, tak som od nej upustil. Ak sa pýtate na zdroje hudby, tak jednak som si previedol do tejto formy všetky moje audio CD, ktorých nemám úplne málo, a zároveň som si priamo v tomto formáte aj veľa hudby kúpil (supraphonline.cz, alebo bandcamp.com sú na toto relatívne dobré zdroje). Dosť ma hnevalo, že nemám nič, na čom by som si túto zbierku vedel vypočuť aspoň v trocha rozumnej kvalite. Mám staré náhlavné slúchadlá Sony, ktoré už veľmi nepoužívam, lebo majú viac ako 20 rokov, je to na nich vidieť a už občas pochybujem o ich vernosti podania zvuku. Ale stále hrajú výborne a všetko porovnávam s ich zvukom. Hlavne v nich sa niekedy až zúfalo prejavuje, ako sú dnešné audio zariadenia stlačené na minimálne výrobné náklady, bez ohľadu na kvalitu zvuku.
S boomom streamingu si ľudia postupne zvykli na stratovo komprimovanú hudbu. Kvalitný zvuk z CD, či platní, vymenili za možnosť mať okamžite a takmer všade ľubovoľnú hudbu, na ktorú si spomenú. Mobily nemali kvalitný audiovýstup nikdy a kvalitnejše DAP, či dokonca CD-walkmany sa utopili v rýchlej dobe a stratili. Dnes už masy vôbec kvalitu zvuku neriešia, imponuje im len objem a okamžitá dostupnosť. Je to veľká škoda, pretože sa to odráža aj v (ne)kvalite audio techniky pre masy. Výrobcovia jednoducho nemajú potrebu vyrábať nič kvalitnejšie, pretože ich trh do toho netlačí. Presne na tento problém som narazil, keď som minulý rok hľadal nové sluchátka do uší.
Dlhé roky som používal priemerné špunty Dell EP-630, ktorých zvuk mi vyhovoval, mali uzavretú konštrukciu, držali mi v ušiach, ich drôt nestvrdol po pol roku na kameň a mal som pocit, že hrajú relatívne dobre so všetkým, k čomu som ich pripojil. Od roku 2007, keď som si kúpil prvé, som do minulého roka zodral štvore a keď doslúžili tie posledné, zaboha som nevedel zohnať podobne hrajúcu náhradu, lebo model EP-630 sa prestal vyrábať v roku 2019. Až som nakoniec natrafil na značku Final Audio a ich cenovo dostupné špunty E3000. Je to “len” základný model, no až pri nich som zistil, aké boli všetky moje doterajšie špunty (aj EP-630 a vrátane tých nových, drahých) nedobre ostro znejúce, prebasované a surové. Kým som natrafil na túto značku, zakúpil som postupne 5, alebo 6 slúchadiel typu špunty od štyroch rôznych renomovaných značiek, v rôznom cenovom rozpätí. Vyhodil som za to nechcite vedieť koľko eur, no bez výsledku. Krásne popisy, bohaté tabuľky parametrov, človek to strčí do uší a zvuk to má ako z plechového lavóra, primontovaného na prázdny sud, aby to malo aj nejaké akože basy. Keď som sa o to zaujímal a čítal som rôzne fóra, tak som narazil na názor, že výrobcovia ich takto vyrábajú schválne, aby kompenzovali poddimenzované a nekvalitné audio výstupy súčasnej techniky pre masy. Začínam tomu veriť.
V japonskej firme Final Audio však tento trend evidentne nekopírujú, pretože aj tento ich základný model špuntov mi ukázal, ako hrozne hrá všetko, čo má u nás doma slúchadlový výstup. Okrem jediného zariadenia. Všetky tie slúchadlá som totiž skúšal aj na mojom MiniDisc decku Sony MDS-JE700. Je to rekordér vyššej strednej triedy z roku 1998, kedy sa audio technika ešte robila kvalitne a má kvalitný slúchadlový výstup. Krásne exponoval, aké sú dnešné slúchadlá nekvalitné (aj tie drahé). Ani jedny zo špuntov, čo som kúpil za posledný rok s ním nehrajú dobre. Okrem Final Audio E3000, ktoré hrajú krásne mäkko, vyvážene a čisto. Podobne dobre, ako moje staručké náhlavné Soňáky. Nie sú prebasované, ani prevýškované, jednoducho hrajú tak akurát. A vtedy som si povedal, že nekvalitného zvuku mi stačilo a nastal čas nájsť niečo do vrecka, čo hrá dobre aj dnes. To bola hlavná motivácia, prečo som začal hľadať HiRes DAP za nejaké ľudské peniaze, s rozumnými parametrami. Nechcelo sa mi vysoliť na drevo 400 eur za Sony NW-A306. Audiofilmi obľúbený juhokórejský Astell&Kern rúbe ešte vyššie, ale objavil som niekoľko čínskych značiek, ktoré sa dostali do povedomia s relatívne dostupnými modelmi a snažia sa usadiť na audiofilskom trhu.
Tri najznámejšie sú Shanling, HiBY a Fiio, ale je ich samozrejme viac. Pozrel som si ich produkty a hoci majú aj drahé a veľmi drahé modely, zrazu sa otvorili dvere, cez ktoré bol môj záujem o HiRes DAP realizovateľný. Keďže z androidových zariadení mám celkom slušnú neurózu, zameral som sa na zariadenia s vlastným OS, so symetrickým výstupom, s možnosťou použiť SD kartu a v sume, ktorú som do toho bol ochotný investovať. Vypadli mi asi štyri modely, z ktorých ma najviac zaujal HiBy R3Pro II, pretože má dva DAC čipy, po dva op-ampy na každý kanál výstupu, zvláda formáty až do 32-bit/384kHz, má hliníkové telo, veľkú batériu, je hrubší, ale vôjde sa do dlane. Normálne sa v Európe predáva za cenu okolo 250 eur, mne sa podarilo v black friday akcii kúpiť oranžový variant od českého eshopu Audigo.cz[.sk] za 210 eur, s poštovným zdarma. Aktuálne už majú len strieborné a za plnú cenu. Mimochodom, u nich som si kúpil minulý rok aj tie slúchadlá Final Audio, aktuálne skladom len drahší model E4000.
Pred kúpou som si samozrejme pozrel a prečítal rôzne recenzie na všetkých kandidátov. Treba povedať, že hoci boli zvuk a spracovanie pri všetkých hodnotené dobre až výborne, výčitky smerovali práve na vlastný OS. Tieto čínske “lacné” značky jednoducho nemajú výskum ergonómie, ani históriu ako veľké zabehnuté značky typu Sony a teda logicky je ergonómia ich softvéru slabá. Už to pomaly začínajú sami chápať, preto sa aj u nich objavujú modely bežiace na androide, pretože tam je nejaká ergonómia už daná a vyskúšaná. Ide však takmer vždy o drahšie modely, vo formáte podobnom mobilu, čo sa mne vôbec nepáči. A ako som spomínal, u mňa android nefunguje. Nie je to prvý výrobok s čínskym firmvérom, ktorý som kupoval a teda som mal očakávania nastavené relatívne nízko. Práve HiBy R3Pro II však dostávalo kritiku na OS všade kde sa len dalo a to bola pre mňa rana pod pás, pretože ostatné parametre malo hodnotené veľmi dobre. Nakoniec ma však zlomila jeho cena v akcii a tak som sa rozhodol riziko nepohodlného UI akceptovať.
Prehrávač mi doručili takmer obratom, mal som ho doma po troch dňoch od zakúpenia. Z balenia som mal dobrý dojem, pretože je to čierna pevná krabička, s moderným vzhľadom. Po rozbalení ma privítal krásne a kvalitne vypracovaný prehrávač a prekvapilo ma, že má z výroby aplikovanú ochrannú fóliu na display. V balení je ešte nabíjací kábel, ochranné puzdro, pútko na ruku a náhradná ochranná fólia na display. Prvý dojem skutočne dobrý a za balenie dávam veľké plus.
Po zapnutí si prehrávač vypýtal jazyk rozhrania a lokalitu a hneď sa zobrazilo jednoduché užívateľské rozhranie, so šiestimi ikonami. Po vložení SD karty s hudbou si ju prehrávač naindexoval. Že to nebude žiaden rýchlik sa ukázalo hneď, lebo to trvalo nejakých 5 minút. Moja hudobná knižnica je naozaj veľká, cez 10000 súborov, ale i tak som očakával kratšiu dobu. Po doindexovaní nastala realita čínskeho UI – pomalšie reakcie, zvláštna logika ovládania, nastavenia prehrávača na dvoch miestach a ďalšie, pre európana neobvyklé vlastnosti. Nebolo tam však nič, čo by bolo nezlučiteľné s používaním a tak som si začal prehrávať albumy o ktorých viem, že majú špičkový dynamický rozsah. Musím povedať, že som bol skutočne prekvapený, ako dobre to hrá. Očakával som dosť, ale že to bude znieť takto príjemne vyvážene a detailne, to ma odrovnalo. A to mám len obyčajné súchadlá. Myslím, že na symetrickom výstupe, to bude ešte o chlp lepšie, hoci ja asi jeho plnú kvalitu počuť nebudem vzhľadom na stav môjho sluchu.
No a potom som sa začal viac hrať s UI. Čím viac som sa v ňom vŕtal, tým bolo pomalšie. Potom som sa pokúsil využiť gesto potiahnutia prstom po abecede, aby som sa dostal k písmenku P myslím, no a celé rozhranie sa zaseklo a asi po desiatich sekundách sa prehrávač reštartoval. Keď nabehol, všetky moje nastavenia boli fuč. Tak toto je veľký fail. Následne sa vo mne prebudil black-box tester, ktorého som v minulosti robil asi 4 roky pre Philips a iné firmy, a do 10 minút som našiel ďalších 10 bugov, ktoré viedli k reštartu firmvéru. Tí číňania to podľa mňa vôbec netestujú, lebo tie chyby sú úplne debilné a nájde ich skôr či neskôr každý používateľ tohto prehrávača.
S múdrym internetom som si nakoniec potvrdil, že sa nejedná o problém môjho kusu a deje sa to pravidelne aj iným. Vrátiť som ho nechcel, pretože za tie peniaze lepší aj tak nekúpim a podobné trable sa dejú aj značkám Shanling a Fiio. Ako starý harcovník však viem, že takéto chyby sa dajú obchádzať a tak som si znova prelustroval internet, že čo radia ľudia, ktorí už prehrávač majú dlhšiu dobu. Viacmenej všade som narážal na tri rovnaké rady:
Odporúčania ako pre MP3 player z roku 1999, ale ja osobne s tým nemám problém, pretože aj tak zastávam názor čistých názvov súborov, bez medzier a interpunkčných znamienok. Na vyčistenie názvov súborov mi výborne poslúžil skript, ktorý som zhodou okolností deň predtým robil pre kamaráta, ktorý si chcel očistiť nejaké súbory na NASku. Pekne mi z toho tiekla voda zo zubov, lebo v skriptovaní pre bash nie som úplne doma, ale výsledok je nakoniec parádne fuknčný, tak som ho pohnal aj na moju SD kartu s hudobnou knižnicou. S ostatným si hravo poradili voľne dostupné aplikácie Foobar2000 a Mp3tag. Sú to síce windowsácke aplikácie, ale bez problému mi bežali cez wine. No a popravde je naozaj chujovina mať v metadátach jedného albumu s trinástimi skladbami 13x front cover s rozmermi 2000×2000 pixelov a 2MB veľkosťou. Len na tento jeden album to pridá desiatky megabajtov. Na moje prekvapenie v mojej knižnici viac ako tretina súborov mala tieto enormne veľké cover arty. Išlo prevažne o kúpenú hudbu, v súboroch ktoré som robil ja, som dával obvykle rozmer 600×600. Zredukoval som to teda celé podľa odporúčania. Príjemným bonusom bolo, že som eliminoval niekoľko gigabajtov zbytočných dát a odhalil som všetky súbory s porušenou integritou. Našťastie ich bolo len asi 10 a vedel som ich opraviť. Ak namietate, že veľkosť cover artu 400×400 je málo, tak mne v tomto prehrávači bohate na náhľad stačí a inde tie súbory neprehrávam.
Keď sa na tieto “vylepšenia” pozrieme z pohľadu SoC X1600E, na ktorom celý tento prehrávač beží, tak tomu “úbohému” nesymetrickému MIPS dvojjadru (jedno jadro 1GHz, druhé jadro 240Mhz) so 128MB DRAM len neskutočne uľahčíme robotu. Autori firmvéru sa evidentne s nejakou optimalizáciou kódu vôbec neserú a podľa mňa ho píšu dnešným spôsobom, kedy sa vôbec nepozerá na zdroje, lebo ich je furt dosť. Na takomto SoC je však optimalizácia zúfalo potrebná a mne tie pády toho firmvéru pripadajú ako nedoriešená práca so zásobníkom, či všeobecne memory managementom. Inak to užívateľské rozhranie použiteľné je a dá sa na neho zvyknúť.
Keď sa vrátime k praktickému pohľadu, tak hádajte čo. A odpovedáte správne – práca v menu je svižnejšia (hoci stále reaguje otupene), nelaguje toľko a hlavne zatiaľ mi firmvér nespadol. Predpokladám, že najviac pomohlo to prečistenie cover artov, pretože UI ich pri listovaní knižnicou načítava vždy znova a takéto zmenšené asi dokáže spracovať bezchybne, zatiaľ čo tie obludné asi nestíhal načítať. Nie som programátor a neviem, či by sa to na takto poddimenzovanom SoC dalo napísať lepšie, ale je fajn, že sa tento neduh podarilo aspoň obísť, ak už nie vyriešiť. Naviac sa zdá, že HiBy firmvér udržiava a aktualizuje (od vydania železa už sú dve aktualizácie), takže by sa to časom mohlo zlepšiť.
Ale vráťme sa k téme úvahy. Kúpil by som si HiBy R3Pro II znova? Určite áno. Sedí mi do ruky a jeden z dôvodov prečo sa mi páči je, že je hrubší a ťažší ako iné modely a konkurencia. Nebojím sa ho nosiť vo vrecku, že ho niekde rozpučím. No hlavne má prekvapivo dobrý zvuk a o ten mi išlo v prvom rade. Aj mechanickú, vizuálnu a zvukovú časť má spracovanú výborne, málo čo sa dá vytknúť. Robí mi skutočnú radosť a ani ten poddimenzovaný SoC a nevydarený firmvér mi ju nedokázal pokaziť.
Jedno sa tým čínskym značkám nedá uprieť. Keby tu neboli, tak zavedené audiofilské duo Sony a Astell&Kern nikdy nepriblížia HiRes Audio masám. A ak áno, trvalo by to znova roky. S tempom, akým začínajú byť streamovacie spoločnosti nenažrané a rozdrapovačné, sa pomaly dvíha vlna ľudí, ktorá si buduje vlastné hudobné knižnice v poriadnej kvalite a v tejto kvalite tú hudbu chcú aj počúvať. Nepopieram, že Apple, Spotify i Deezer už ponúkajú aj bezstratový formát, ale neznamená to automaticky, že je to aj HiRes Audio. No hlavne je to prd platné, ak to počúvate cez mobil na slúchadlách prazvláštnych kvalít. Sú dokonca plaformy, ktoré sa špecializujú na HiRes Audio (napr. Qobuz) a tam streamovanie cez mobil postráda zmysel úplne a prehrávač ako je HiBy R3Pro II (áno, vidíte dobre, podporuje aj Qobuz) je úplnou nutnosťou, inak svoje predplatné vyhadzujete z okna. Ja patrím medzi ľudí, ktorí veria radšej svojej knižnici a teším sa, že tu je niekto, kto dokáže vyrobiť cenovo dostupné zariadenie, hoci aj za cenu nejakých kompromisov, na ktorom si ju viem prehrať v dobrej kvalite. Tento trend by sme akútne potrebovali vo viacerých oblastiach. Len zamrzí, že to všetko dokážu vidieť len čínske a prípadne juhokórejské značky. Domáci výrobcovia (myslím tým EU a USA) stagnujú vo vývoji, predvídaní trendov aj v schopnosti reagovať na diery na trhu. A to je náramne neprezieravé.
Uff. Dočítali ste až sem? Tak dúfam, že som vás neunudil k smrti a práve naopak zobudil som vo vás záujem o kvalitnejší zvuk a moderné zariadenia okolo neho. Mne to vŕtalo v hlave dlho a dlho trvalo, kým som sa odhodlal s tým niečo robiť. Začal som s úplne základným prehrávačom a nevylučujem, že časom si kúpim lepší. Nateraz si však myslím, že to vôbec nie je potrebné a pri troche snahy sa dá nájsť cenovo dostupný prehrávač, ktorý bude vyhovovať práve vám. Tentokrát som sem schválne nedal žiadne ilustračné fotky. Ak je váš záujem úprimný, nič nenahradí vlastné objavovanie tohto sveta s audiofilskou príchuťou. Mňa to bavilo a ak máte radi dobrý zvuk a hudbu, cena prehrávača už nie je dôvod to nevyskúšať.