Minule som si tu vylial dušu o tom, čo ma viedlo k nákupu niečoho, na čom aj dokážem oceniť svoju zbierku hudby. Aby som nekecal do ľuftu, dnes vám sem dám niekoľko príkladov toho, čo lahodí môjmu uchu nielen hudobne, ale aj kvalitou zvuku.
Chvalabohu mám rád hudbu všeobecne, takže mám to šťastie, že dokážem oceniť aj tvorbu, ktorá mi hudobne nesedí úplne, ale zvuk ma oslovil natoľko, že ju počúvam opakovane. Dnes bez zbytočných kecov priame odporúčania.
Mám dve kapely, ktoré počúvam často a sú mi najbližšie hudobne – Led Zeppelin a Foo Fighters. Pri Zeppelinoch sa nemôžete pomýliť skoro s ničím z pôvodných vydaní. Ale najviac prepracovaný zvuk majú tri po sebe idúce albumy – Presence, The Song Remains The Same a In Through The Out Door. Ten druhý menovaný je poskladaný zo živých nahrávok z legendárnych koncertov na Madison Square Garden.
Pri Foo Fighters sa bohužiaľ neľahko medzi ich albumami hľadá niečo, čo by aj vynikalo zvukom. Tvrdí sa, že Echoes, Silence, Patience & Grace je jedna z ich najlepších nahrávok, ale len na vinyle. To nedokážem posúdiť, pretože gramec ani platňu nemám, ani sa mi nepodarilo násť rip, ktorý by som si vypočul štýlom “po prečítaní spáľte”, ale s čistým svedomím môžem povedať, že z toho čo som počul bohužiaľ nemajú CD, ktoré by znelo výnimočne. Podľa mňa všetky trpia loudness morom.
The Cinematic Orchestra: Ma Fleur. Britská zostava, ktorá hraje zvláštny mix štýlov, prevažne downtempo líznuté jazzom, občas hiphopom, či elektronikou. Album Ma Fleur vyniká všetkým možným, ale práve i zvukom. Za zmienku stojí aj záznam ich koncertu z Royal Albert Hall.
Dnes je taká móda, že sa na kapelu Metallica nadáva, ale ja ich mám rád furt a Master Of Puppets zvukom dodnes exceluje. Prekonal ho podľa mňa len album Metallica (aka Black album).
Neviem či Supraphon mal prístup k mastrom Dire Straits alebo čo, ale mám ich vydanie albumu Dire Straits z roku 1992 a podľa mňa znie lepšie, ako originál z vydavateľsva Vertigo.
Floydi majú tiež dobré všetky pôvodné vydania, ale ja osobne mám najradšej Pulse. Výborne namiešaná výberovka z koncertov. Ja mám UK release, ktorý znie fajn, ale prelinkoval som vám US release, ktorý som mal požičaný a znie o chlp lepšie.
Na niektorých zo ShuConov ma diZZy namotal na Dianu Krall. Odvtedy som si od nej čosi napočúval, ale zvukovo mám najradšej jej album The Girl In The Other Room.
Keď sme pri jazze, oslovila ma nahrávka Jazz At The Pawnshop od chlapíka menom Arne Dormnérus. Nič ľahké, ale to ako je to nahrané ma posadilo na zadok.
Inak najlepší zvuk sa všeobecne nachádza najviac v jazzových a bluesových nahrávkach. Tam je skoro všetko na istotu. Jazz ma až tak neťahá, ale v bluesových vodách by sme mohli loviť hodiny. Vyniká Taj Mahal s albumom Mkutano, špeciálne japonský release, ktorý sa ukrutne zle zháňa, takže ho tiež nemám. Ale určite vás neurazí nič od Douga MacLeoda, naposledy som počúval jeho výborný album There’s A Time. Ak sa chcete len pobaviť, tak napríklad oba soudtracky k filmom Blues Brothers neurazia. Prvý má aj zvuk na úrovni, druhý je skôr vtipný, ale zvukovo je o poznanie plytší. Ak chcete viac bluesových tipov, kľudne sa mi ozvite. Mám toho viac.
Nedá mi nespomenúť aj tvorbu skupiny Steely Dan, kde zvukom podľa mňa vynikajú dva albumy – Aja a Two Against Nature. Od nich čokoľvek je kvalitka a neverím, že ich softrock vám nespríjemní jesenný sychravý podvečer pri víne.
Medzi novšími kapelami je to bieda, ale s kľudným svedomím viem odporučiť Stevena Wilsona, najradšej mám jeho album Hand. Cannot. Erase.
Ani aktuálny album (no, už je 6 rokov starý) od kapely Tool neznie zle (hlavne HiRes Audio verzia), ale musím povedať, že ich úplne prvý album Undertow má o niečo lepší zvuk.
S novšími vecami od metalovej kapely Tremonti tiež neurobíte chybu. Staršie albumy trpia na loudness war, ale posledné dva sú fajn a Marching In Time znie naozaj dobre. Na tejto kapele je zaujímavý jej frontman, Mark Tremonti, ktorý sa vyskytoval v kapele Creed, ktorá mala povestne príšerný mastering CD. Ďalej sa vyskytuje s Mylesom Kennedym v kapele Alter Bridge, ktorá je opäť povestná príšernými CD (ale ripy vinylu čo som počul sú dobré). No a zároveň nahral album Mark Tremonti Sings Frank Sinatra, ktorý znie veľmi slušne.
Dobrý zdroj na skvelý zvuk sú aj soundtracky. Odporúčam K-Pax od Edwarda Shearmura a American Beauty od Thomasa Newmana. Z tých najnovších možno Volker Bertelmann a jeho soundtrack k filmu The Amateur, ktorý som však našiel len na Apple Music, zatiaľ. V tejto oblasti sú toho tiež tony, napríklad Hans Zimmer, či legenda Ennio Morricone, kde skoro každý album je zvukovo výnimočný. Aj tu platí, že ak chcete viac tipov, radšej mi napíšte.
Z moderných hviezd a hviezdičiek vypichnem snáď len Chrisa Stapletona, ktorý aktuálne spolupracuje s Daveom Cobbom, o ktorom sa hovorí, že robí veci po starom. Spolupracoval so Slashom, produkoval trebárs aj časť soundtracku k filmu A Star Is Born. Spolupracuje aj s kapelou Greta Van Fleet, ktorú dnes vychvaľujú práve kvôli zvuku, ale podľa mňa sa len opičia po kapele Led Zeppelin. Aj hudobne, aj zvukom. Vybočuje napríklad aj Daft Punk, hlavne na vinyle (pri troche námahy nájdete ripy vo flac formáte a keď si k nim tie platne prikúpite, máte to legálne). Je smutné, že keď som hľadal v úplne modernej hudbe, všetko mi trhá uši. Zvuk je plytký, surový, ukričaný. Možno Adele má nádej a nad ňou som ešte nezlámal palicu.
A tu by som to aj uzavrel. Ak ste nenašli medzi týmito odporúčaniami svoj hudobný štýl, napíšte mi. Je vysoká šanca, že nájdem pre vás tip. V minulosti som zhruba 10 rokov dochádzal za prácou a trávil som cestovaním viac, ako mi bolo príjemné. Tak som počúval hudbu. Kvantá hudby, rôznych žánrov. A mám k tomu obdobiu veľa poznámok a často sa k nim vraciam. No berte do úvahy, že nie som hudobný dramaturg a nemám k tomu ani vzdelanie. Je to čisto jedna z mojich vášní.
Ešte mi napadá, že som nespomenul aký zvuk mám vlastne rád. Preferujem skôr tichšie nahrávky, pridať hlasitosť sa dá vždy. Repráky a slúchadlá mi vyhovujú skôr neutrálne, bez zvýraznených basov a výšiek. Dobrá dynamika nahrávky sa prejaví sama, alebo si pridám hlasitosť. Zbierku hudby mám poskladanú z ripov CD, ktoré vlastním a kúpenej hudby z portálov Bandcamp a Supraphonline. Časť mám zakúpenú aj v stratovom formáte m4a z iTunes Store, ale veľmi to nepočúvam. V priamom rozstrele sa mi ešte tak dva roky dozadu darilo tieto súbory na posluch odhaliť a tak preferujem FLAC, ale dnes už si nerobím ilúzie a tipujem, že by som už mal problém ich rozoznať. Moja aktuálna posluchová zostava je minule spomínaný HiRes DAP HiBy R3 Pro II so slúchadlami Final Audio E3000. Poškuľujem po in-ear monitoroch Moondrop Aria 2. Ale svoju zostavu si určite poskladajte podľa seba.