Ach tie motory…

Dnes si kopnem dvojicou článkov do úplne nespektristickej témy. Ako už nadpis napovedá, prvým idem vypustiť trocha pary, lebo z toho, čo sa v súčasnosti deje na poli benzínových motorov pre masy, mi už trocha dvíha dekel. V druhom sa povenujem malým autám. Ale najprv tie motory.

Časy, keď koncern VW vyrábal stokoňový benzínový motor 1.6 SR, si môžeme pripomínať už len dožívajúcimi Octaviami prvej a druhej generácie a Golfami štvrtej a piatej generácie. Tento bezproblémový motor bol úsporný, jednoduchý, spoľahlivý a vydržal neskutočné kilometre. Ja som ho mal práve v striebornej Octavii, ktorú možno niektorí pamätáte. Či veríte alebo nie, to auto jazdí dodnes. A hoci má ten motor viac ako 320 000 km, doteraz nebol pokazený a jediné, čo na ňom trocha zlostí, sú semeringy na ventiloch. Tejto generácii motorov 1.6, 1.8 a 2.0 zlomila väzy EÚ a jej honba za emisiami. S technikou, ktorú používali, sa normy jednoducho plniť nedali. Lenže to čo prišlo po nich ako evolúcia, ja osobne považujem za veľmi zlú cestu a netýka sa to len koncernu VW.

Ako prvý samozrejme prišiel downsizing, takže v koncerne objem spadol z 1.6 na 1.4, z 1.4 na 1.0 a chýbajúci objem nahradili turbom. Litrový motor dokonca prišiel aj o jeden valec. Papierovo to síce má kone, ale v praxi tomu chýba krútiaci moment pre pružné zrýchlenie na vyšších prevodových stupňoch, motory majú trocha hrubší chod a nevynikajú ani spotrebou. Motory 1.8 a 2.0 sú na tom o dosť lepšie. Majú spoločný základ, líšia sa len minimálne (takže je jednoduchšie ich masovo vyrábať), majú dobrú spotrebu a sú tiché a výkonné. Bohužiaľ sa na všetkých kubatúrach prejavilo šetrenie a vymizla generácia starých motorárov ktorí vedeli, že na rozvody patrí poriadny kus železa a nie retiazka z bicykla. A že EGR ventil má byť na motore a nie v motore. Všetky TSI motory tak v začiatkoch trpeli na preskakujúce a trhajúce sa rozvody, vysokú spotrebu oleja a rôzne ďalšie neduhy vyplývajúce zo školáckych chýb v návrhu a vysokej tvorby karbónu. Zbohom atmosférické nezmary, nastal vek turbo srancov.

Aby som len nenadával, musím povedať, že v súčasnej dobe už sú TSI motory opäť na celkom dobrej úrovni a majú zväčša vychytané všetky závažné mäsiarky. V novom aute sa ich netreba báť, hoci v bazári už by som si dal pozor a auto dal poriadne preklepnúť. A že pri týchto motoroch ani prehliadka v autorizáku nemusí nič znamenať som sa presvedčil na vlastnej koži. Auto s motorom TSI ktoré aktuálne mám, mi mesiac po záruke od bazáru bez výstrahy kľaklo na roztrhnuté rozvody napriek tomu, že boli dvakrát kontrolované. Až po rozobratí sa zistilo, že motor už raz mal preskočené rozvody a niekto neskutočným spôsobom sfušoval opravu, aby ušetril 80 Eur. Takže mi nezostávalo nič iné, len spraviť GO motora, ktorý mal najazdené 105 000 km. Mal som proste smolu a poučenie, že ani bazár s dobrými referenciami vám nemusí predať dobré auto.

Od GO motor jazdí dobre (on aj pred GO jazdil dobre) a som veľmi spokojný. Má 160 koní, ale dokáže byť aj vo veľkom aute veľmi úsporný a ani pri diaľničnom tempe nie je problém jazdiť so spotrebou pod 8.5L/100km. Na okreskách už som sa dostal aj pod 7L/100km, čo je pri turbomotore s objemom 1.8L celkom zaujímavý výsledok. V tomto je to všetko fasa. Čo mi na TSI motoroch vadí je to, že už sú príliš komplikované a ak na nich treba niečo opraviť, treba rozobrať pol auta a náhradné diely sú neskutočne drahé. Po novom sa k nim budú lepiť DPF filtre (1.5 TSI už ho má), takže opäť ďalšie kurvítko navyše. V praxi už to je aj cítiť a podľa motoristických novinárov už 150 koní z 1.5 TSI pre trojičky Kodiak/Ateca/Tiguan Allspace jednoducho nestačí, pretože sú tie kone riadne pridusené a objem ničím nenahradíš. A hoci výrobca tvrdí, že na benzínovom motore DPF filter nie je vôbec problém vďaka vyššej teplote spalín, až prax ukáže, či je to pravda.

Ešte tragickejšia situácia je v kategórii malých a ešte menších áut, kde už sa nadobro usadil trojvalcový mor. Jazdiť s niektorými z týchto motorov je utrpenie a na vlastnej koži som si to 1500km vyskúšal s Citroenom C3, 1.2, trojvalec s turbom, papierovo 110 koní pri 5500 otáčkach, ale to je skutočne len na papieri. Auto ako také je dobré, pohodlné, hoci podvozok trocha uskakuje. Ale takú otrasnú motorizáciu som ešte nezažil. Po naštartovaní motor dobreže nevypadne zo zavesenia, čo sa tak trasie. Nekľud sa v otáčkach stratí, ale prvý zlý dojem už to nenapraví. Na okreskách sa s ním jazdí ešte ako-tak, ale diaľnica je číre utrpenie. Na každom tiahlom stúpaní som strácal rýchlosť až na 100km/h, podradiť a vytáčať ho nepomáhalo. Už ho jednoducho nerozbehnete. Každé zopnutie klímy je tam cítiť v podobe trhnutia motora (aj na rovine) a kombinovanú spotrebu po tých 1500km (asi pol na pol okresky/diaľnice v kopcovitom teréne) som mal 8.3L/100km!!! A to neboli žiadne naháňačky. Pre porovnanie, s Octaviou 1.6 SR som nemal problém udržať rýchlosť 140km/h aj plne naložený na diaľnici v kopci a kombinovanú spotrebu som mával pod sedem litrov! Úplne mi tu ten downsizing uniká, keď so spotrebou 8.2L/100km jazdím s normálnym štvorvalcom, s objemom motora 1.8L a v dvakrát väčšom aute, pri úplne inej pružnosti pri potrebe zrýchliť alebo udržať rýchlosť v kopci. Tu sa v PSA naozaj niekto zrazil s koňom. Ľutujem ľudí, čo za to vyhodili peniaze.

Je treba povedať, že nie všetky trojvalce sú také lenivé a napríklad ten vo VW Polo si robí svoju robotu relatívne dobre. Nežerie až tak, v strednom spektre otáčok je pomerne pružný a tichý, ale vo vyšších otáčkach už nemá silu a hrubý trojvalcový chod nezamaskujete ničím. S ďalšími modernými trojvalcami som už nemal možnosť jazdiť, takže už neviem povedať ako fungujú napríklad tie od Hyundai/Kia, ale dovolím si tvrdiť, že trpia rovnakými neduhmi. Sú vhodné maximálne na okresky a do mesta a na diaľnici s nimi budete trpieť, pretože ani točenie do vyšších otáčok vám nepomôže (narozdiel od plnokrvnej atmosféry).

Možno si poviete, že kto už by si také malé auto kupoval na jazdenie po diaľnici, lenže sme bohužiaľ na Slovensku. V bazároch stoja časované bomby a nie autá. Mnoho ľudí si preto auto z bazáru jednoducho nekúpi, hoci by mohlo byť výkonné a dobre vybavené. A napriek tomu, že to bude jediné auto v rodine, radšej si kúpia v tej istej sume malé, ale nové. A musím povedať, že po skúsenostiach ktoré som mal (a stále mám) s autami z bazáru, už v živote bazárové auto nekúpim. Vydarili sa len dve: Felicia 1.6 LX a Golf V 2.0 SDI. Octavia je vydarená tiež, ale tú nerátam. Kupoval som ju od známeho, tam som vedel do čoho idem. Ostatné boli a sú čierna diera na peniaze. Autá sú síce všeobecne čierne diery na peniaze, lenže je rozdiel zaplatiť raz ročne za garančku, alebo 5-6 tisíc priebežne za opravy. Už som si konečne aj ja dal dve a dve do kopy a bazár never ever.

Lenže čo si dnes človek má vybrať ak nechce naftu? Jeden sranec vedľa druhého. Desil som sa toho dňa keď to príde a nakoniec ma to dobehlo. Golf V je síce náramne dobré auto a na to, že na ňom robím 120-150km denne sa fakt vôbec nekazí. Menil som len drobnosti a veci čo sa zodrali používaním (napr. spojka). Lenže už má najazdenú obrovskú porciu kilometrov a tento bezporuchový stav sa jednoznačne chýli ku koncu. Začal som zvažovať výmenu a keďže aj moja polovička to považovala za dobrý nápad, rozhodol som sa spraviť si malú rešerš. Najprv som si nastavil základné kritériá. Po dvoch dieselových motoroch je nám jasné, že naftu už nie. Vzhľadom na to, čo teraz s benzínovými motormi predvádzajú európske automobilky, asi najlepšie bude hľadať japonca. Človek už ako ide do rokov, tak chce v aute aj nejaké tie moderné výdobytky, ako sú klíma a podobne. Keďže jedno veľké auto už máme, stačí aj malé vozítko. Peňazí nazvyš nieto, treba uvažovať o leasingu a ak nemáme žrať suché rožky, finančný limit bude okolo 14000 Eur. Rozkaz teda znel jasne. Dobre vybavené malé/mini auto s benzínovým štvorvalcom. Ideálne niečo jednoduché, bez turba a podobných chujálesovín, z ktorých sa poserie hneď prvý mechanik, ktorý to dá na zdvihák, keď sa po záruke náhodou niečo pokazí.

Uznávam, znie to ako nadľudský výkon, ale ja som si tú námahu dal a trh som preskúmal. Výsledky sú na zaplakanie (koho zaujímajú detaily, nájde ich v ďalšom článku). Malé autá sa topia v záplave trojvalcov, ktoré v motoristických magazínoch pravidelne dokazujú, že downsizing je nezmysel. Majú rovnakú spotrebu ako štvorvalce, pritom majú oveľa nepriazniveší priebeh výkonu a mimo mesta sú väčšinou nepoužiteľné. Akoby sa tu zabúdalo na ľudí, ktorí si väčšie auto nemôžu dovoliť a to malé si kupujú ako jediné v rodine. Až teraz sa niektorí výrobcovia trocha spamätali. Pri 100 koňoch z litra lepšie nastavujú krivku výkonu a lepšie to sprevodovali, takže sa s tým ako-tak dá jazdiť aj na diaľnici. Otázna však ostáva spoľahlivosť takto natlakovaného motora. To nemôže vydržať viac ako 120-150 tisíc kilometrov. Kúpiť to ojazdené znamená robiť generálku motora.

To je naozaj problém aj v malom aute nechať normálny štvorvalcový motor s objemom 1.4L, nech je kľudne aj s turbom? Práveže by sa docielil žiadaný efekt. Motor by sa menej namáhal a teda aj menej žral a teda aj vypúšťal menej emisií. Japonci to dokazujú stále. DualVVT-iE od Toyoty. DualJet od Suzuki. I-VTEC od Hondy. Dokonca aj Renault to vie (SCe). Všetky bez problému spĺňajú debilné emisné normy a sú bez turba, úsporné a spoľahlivé. Takže tomu vôbec nerozumiem. Automobilky sa vyhovárajú na to, že to zákazník chce downsizing a trojvalec. Len neviem ktorý, pretože všetci na to nadávajú. Preto si začínam myslieť, že to je nejaký debilný kartel, ktorý má za cieľ len násobenie ziskov a pred EÚ šaškáreň s honbou za emisiami.

Raz príde deň, keď sa to prelomí. Nafťáky si už tým zlomom prešli. Smola je, že vďaka nemu sú ešte komplikovanešie, hoci už vieme, že by nemuseli byť. Benzínové motory majú podobný zlom pred sebou. Bohužiaľ si myslím, že to prebehne podobne ako pri nafte. Motory budú komplikovanejšie a hoci je evidentné, že downsizing ničomu neprospieva, ba až škodí, ku klasickej technike sa už asi nikto v Európe nevráti. Japonské automobilky pravidelne dokazujú, že to ide aj bez downsizingu a turba, takže našťastie stále existuje alternatíva. Len neviem dokedy im ten entuziazmus vydrží. V duchu si prajem, aby to bolo čo najdlhšie.