Press "Enter" to skip to content

Súmrak nad konvenčnými autami

Ani sa mi veriť nechce, že už sú to tri roky, čo som lamentoval nad situáciou v automobilovom priemysle. Kupoval som vtedy malé auto na dochádzanie za prácou a výber bol na zaplakanie, ak človek nechcel trojvalec. Okolnosti sa vyvinuli tak, že som tento mesiac menil aj väčšie rodinné auto za nové, tak sa dnes dozviete, čo sa na trhu s autami odvtedy zmenilo.

V skratke – nič. Respektíve ešte sa to zhoršilo, ale mierne odbočím. Veľmi sa mi páčil onehdá názov TDMovho blogu, ktorý sa volal Ventilátor. U mňa to začína byť podobné a mal by som tento blog asi premenovať na z00mov ventilátor 🙂 Aj dnes si tu totiž ventilujem svoje splíny, takže koho nebavia moje hejty na automobilovú oblasť, ani nemusí čítať ďalej. Ostatní si doneste kávičku, lebo to bude určite dlhší článok.

V oblasti automobilovej techniky som zástancom konzervatívnych postupov. Mám rád klasické motory a pohony. A tiež klasický kokpit, ktorý má prehľadné budíky a tlačidlá dôležitých funkcií umiestnené po ruke, v zornom poli vodiča. Prípadne tak, že je možné ich nájsť aj pomocou periférneho videnia alebo hmatom tak, aby nebolo treba veľmi odtŕhať zrak od situácie na ceste.

Na internete sledujem niekoľko motoristických novinárov a za posledný rok sa v ich recenziách nedalo nevšimnúť si nový mor, ktorý sa usadil v autách. Dotykové ovládanie. A pozor, nemám na mysli multimediálny systém. Typickým predstaviteľom tejto novoty je koncern VW, ktorý to podľa mňa skratovo a nepremyslene nasadil v Golfe a príbuzných koncernových autách, napríklad v Seate Leon. Ja osobne neviem stráviť už ani tie vystrčené multimediálne systémy, ktoré pôsobia na palubovke ako päsť na oko, nieto ešte ovládanie zásadných funkcií patlaním po displeji. Preto som so zdesením sledoval, čo sa stalo z etalónu ergonómie v segmente C. Doslova čínske tamagoči. A nebol som sám. Ešte aj ostrieľaní novinári, ktorí už zažili v autách všeličo, pôsobili v recenziách úplne bezradne.

Tento trend sa ale šíri naprieč všetkými značkami a usadil sa už aj v prémiových vozidlách, napríklad v Mercedese. To znamená, že sa to postupne dostane do všetkých segmentov. Musím sa priznať, že som sa normálne vyplašil a začal som minulý rok zvažovať, že vymením Superba za niečo nové, pokým sa dajú nájsť na trhu normálne autá. Predsalen má už skoro dvanásť rokov a hoci nemá veľa najazdené a vypiplal som si ho, je to jednoducho staré auto a človek nikdy nevie, čo sa zoserie najbližšie a v najnevhodnejšiu chvíľu. Tak som začal znova robiť rešerš trhu. Stanovil som si nejaký finančný limit a spísal som si, čo od toho auta chcem a nechcem.

História sa opakuje, takže znova už základné podmienky neprekvapivo vyradili väčšinu toho, čo je na trhu. Nechcem diesel, plug-in hybrid ani elektromobil. Pohon 4×4 a automat je podmienka. Už to nemusí byť také veľké ako Superb, stačí crossover alebo väčší kompakt, ale nie SUV. Trocha vysvetlím tieto požiadavky, aby ste ma chápali.

Prečo nie plug-in hybrid a elektro? Európska únia, lepšie povedané jej úradníci sú totiž úplne nepríčetní a “elektrifikáciu” pretláčajú totálne na silu. V zbesilej honbe za emisiami vyvíjajú na automobilky nielen ekonomický a politický tlak, ale aj technický. Takže elektromobilita je v aktívnom vývoji a teda v plienkach. Nikto nevie, čo s tými autami bude o 8-9-10 rokov. Síce ekologicky jazdia, ale likvidácia unavených batérií nie je jednoduchá. Nechápte ma zle, ja som za znižovanie emisií, ale tento súčasný diktát nie je správny a hlavne EU ním len odsúva tvorbu emisií za svoje hranice. Ja som za vývoj alternatívnych palív, ktoré by problematiku riešili komplexne a takmer automaticky by pomohli celosvetovo. Markantne by sa to prejavilo v Ázii, Južnej Amerike, či Afrike, kde na emisie zvysoka serú. Pomohlo by to aj v lodnej a leteckej doprave. Elektromobilita rieši problémy len čiastočne a aj to len na malom piesočku EU.

Naviac s elektromobilitou súvisí aj plno praktických nepohodlností. Človek čo často jazdí (nie nutne veľa) je neustále obmedzovaný tým, že musí svoj dojazd plánovať, pričom sieť nabíjacích staníc je naozaj úbohá. Ten, kto nemá možnosť mať doma wallbox, je doslova rukojemníkom hlúpeho európskeho úradníka. Čiže tam kde sa elektromobil najviac hodí, teda v meste, je problém ho nabíjať ak bývate v paneláku. Z tohto pohľadu elektromobilita nerieši problém, len doňho vnáša komplexitu. Nehovoriac o tom, že papierový dojazd mnohých z nich je vždy len rozprávka a v reálnom plnohodnotnom používaní v mestskom a prímestskom cykle ho obvykle treba vydeliť dvomi a potom sa dostaneme k skutočnému dojazdu. Stačí sa postaviť k niektorej nabíjačke pri ľubovoľnom nákupnom centre a všímať si, koľko tam príde áut so zeleným-fialovým-červeným vyplašeným majiteľom, ktorý neodhadol dojazd a potí sa či dôjde k nabíjačke.

Podobne na efekt je to so zástrčkovými hybridmi. Nechcem sa nikoho dotknúť, ale plug-in hybridy sú úplne umelý produkt a je to doslova ojeb na emisie. Ja osobne poznám už niekoľkých ľudí, ktorí si také auto už kúpili s vedomím, že ho nikdy nabíjať nebudú. Lebo chceli vyšší výkon, ktorý trojvalce neponúkajú. Európa je dnes plná takýchto áut. Automobilky to vyrábajú len kvôli tomu, že im to znižuje fleetové emisie. Na papieri to síce má pekné číselká, ale v reále to plno ľudí z pohodlnosti a vedome nenabíja a emisie tým pádom majú ako hociktoré obyčajné auto. Motoristickí novinári na to poukazujú už minimálne dva roky.

Nad normálnym hybridom som aj chvíľu uvažoval, lebo jazdím na takom profile ciest, že by som ho skutočne využil a šetril by mi palivo. Nie som zasa úplná konzerva a oblasť full hybridov sledujem už dlho. Napríklad leader na trhu Toyota má hybridy prepracované, funkčné a rokmi overené. Bohužiaľ si za to nechá zaplatiť a odhliadnuc od toho, že kvôli 4×4 by som musel ísť do RAV4, je to jednoducho mimo moje finančné možnosti. Podobne je na tom aj Mazda, kde som koketoval s hybridnou CX-30. V požadovanej výbave bola proste drahá. Oveľa dostupnejší výrobca je Hyundai, ale keď aj odmyslím že sa mi to auto nepáči, s hybridným Tucsonom sa nevošiel do môjho finančného limitu, hoci tam už bola cena oveľa prívetivejšia.

Keď sa vrátim ku klasickým spaľovákom, diesel nechcem preto, lebo sa nič nezmenilo na tom, že auto bude jazdiť aj veľa relatívne krátkych trás. To je pre súčasné priamovstrekové dieselové turbo motory úplne nevhodný režim. Motor sa nestíha zohriať, preto sa v saní nadmerne tvoria karbónové usadeniny, rýchlo sa zanáša EGR a DPF, a olej sa často riedi naftou. To je doslova smrteľná kombinácia. Mal som dva dieselové motory a ďalšiemu to už robiť nebudem a nechcem.

Tu sa teda logicky hodí benzínový motor. Keďže auto plánujem využívať aj na dlhé trasy, malo by mať aspoň 115-120 koní a 150-160 Nm krútiaci moment, aby si v diaľničných stúpaniach dokázalo udržať rýchlosť. Časy pretekania mám dávno za sebou, takže 160 koní v Superbe bolo fajn, ale nie sú úplne nutné. Nemám už prehnané nároky a uspokojím sa aj s horšou dynamikou, ak auto vládze na rovinách normálne predbiehať a v kopci s ním nebudem nikoho brzdiť. Teraz ani sám neverím čo napíšem, ale je to realita, tak sa nebudem tváriť, že nie je. Za tie tri-štyri roky sa oturbené trojvalce výrazne zlepšili v kvalite a dynamike, takže už sa s nimi naozaj dá jazdiť aj na diaľnici. Postupne sa u mňa zmenšil odpor voči niektorým z nich a hoci je to na neuverenie, asi by som trojvalec už dokázal vo vlastnom aute strpieť, keby sa nedala nájsť žiadna iná alternatíva. A hoci na nich platí presne to, čo platí pre diesel, teda priamy vstrek s turbom = zanášanie sania karbónom a riedenie oleja benzínom pri krátkych trasách, nie je to až v takej miere ako pri nafťákoch. So správnou údržbou by sa negatívne dopady krátkych jázd dali zmierniť, avšak z mne nepochopiteľných dôvodov ich výrobcovia neponúkajú s pohonom 4×4.

A prečo trvám na 4×4? Kto jazdil s moderným pohonom 4×4, predokolku už nikdy nebude chcieť. To nie je len do terénu, či na zlé cesty. Auto perfektne drží na ceste aj v daždi, na poľadovici a na snehu. Kontrolku ESP som za tri roky na Superbe videl zablikať snáď dva razy. Haldex tam funguje naozaj ukážkovo. Suzuki Ignis máme tiež s pohonom 4×4 a hoci to je len jednoduchá štvorkolka, svoje kvality mi ukázala už nie raz a som s tým autíčkom veľmi spokojný.

No a automat je snáď jasný – manuálna prevodovka mi nevadí, ale na dnešné kolónami prepchaté cesty je automat jednoducho pohodlnejší.

Ale aby sme sa vrátili k téme. V zmysle vyššie napísaného vám asi bude jasné, aký som bol sklamaný z toho, čo trh ponúka pre zákazníkov ako som ja. Zozačiatku som poškuľoval po kombíku Seat Leon Sportstourer, ktorý by bol pre nás ideálny a je aj cenovo dostupný. Ale potom som zistil, že ho v kokpite postihol patlací mor ako Golfa. Nech sa na mňa koncern nehnevá, ale to ovládanie kokpitu je taký grc, že by som to auto asi vrátil, keby som ho niekde vyhral. Ani politiku pohonov som nepochopil, pretože so 4×4 je nepochopiteľne len v dieselovej variante, pritom tam je k dispozícii aj dvojlitrové TSI, ktoré sa v predošlom modelovom roku so štvorkolou dodávalo.

Vzhľadom na to, že už jedno Suzuki máme, ako druhý kandidát sa nám celkom pozdával crossover S-Cross. Ponúkal aj automat, aj pohon 4×4, aj rozumný motor, aj vo výbave boli všetky prvky, ktoré sme chceli, aj cena bola priaznivá. Kokpit však už pôsobil zastaralo a keďže mal prísť facelift, čakali sme ako bude vyzerať. Bohužiaľ Suzuki podľahlo módnym trendom a z príjemného nenápadného crossoveru sa stalo SUV s výrazným dizajnom, ktoré sa mi nie že nepáči, ale mi ten dizajn k tomu autu proste nepasuje. Tento krok vôbec nechápem, pretože v portfóliu už majú Vitaru. A vadia mi tam aj ďalšie dve veci. Facelift sa dodáva už len s mild hybridom a v rámci dodržania cenovej hladiny S-Cross prišiel o niektoré dobré prvky, ako napríklad akustické čelné sklo, či vnútorný späťák s automatickým stmievaním.

V tomto bode som skutočne začal byť znechutený, pretože sa nepovažujem až za takého exota, aby sa pre mňa na trhu nenašlo auto. Ale bohužiaľ je to tak. Obyčajné autá už na trhu jednoducho nie sú. Vytratil sa obyčajný praktický motorizmus. Z áut sa stali módne kabelky, funkčnosť a ergonómia sú na ústupe. Všetci chcú len dizajn, dizajn, dizajn. To je jedno, že to nefunguje. Vyškerené displeje, lesklé klavírne laky na palubovkách, patlací mor, fejkové koncovky výfukov. K tomu hrkálkové downsizované motory, politický diktát z EU a honba za emisiami. Ja sa novým veciam nebránim, ak majú prínos alebo zlepšujú nejaký aspekt života. Bohužiaľ v automobilovom priemysle sa to nedeje. Nové autá prichádzajú, lenže sú len pekné. Funkčnosť a praktickosť je potlačená. Pre nás, čo sme zažili skutočne krásne a zároveň praktické autá, je toto naozaj súmrak nad automobilizmom ako takým. Tu by som aj mohol hejtersky skončiť, ale príbeh pokračuje ďalej.

Ako ste niektorí možno zachytili na fejsbuku, nové auto som si nakoniec predsalen kúpil. Keďže k SUV mám v poslednej dobe takmer odpor, po útrpnom prehľadávaní toho čo značky ponúkajú v kategórii crossover (prípadne kompakt), mi zostali na stole katalógy dvoch áut. Mazda CX-30 a Subaru XV / Impreza. Opäť sa ukázalo, aké sú cenníky a konfigurátory neprehľadné a CX-30 nakoniec po znovupridaní požadovaných prvkov výrazne prekročila limit aj v nehybridnej variante. Je to však krásne poctivé auto, so síce priamovstrekovým, ale atmosférickým motorom, ktoré sa na nič nehrá, zachováva si svoj charakter a je orientované na šoféra a zážitok z jazdy. Kto máte podobné požiadavky ako ja a hľadáte ešte poriadne auto, tak toto je horúci tip.

Tu sa paradoxne ukazuje aké sú globálne modely áut dôležité. Posledné príčetné automobilky sú práve tie, ktoré svoje modely predávajú po celom svete a tak sa nemusia pchať do prdele Európskej únii, pretože európske trhy sú pre nich menej podstatné. Presne takou automobilkou je aj Subaru (ktorú po očku už roky sledujem). Ak niekde nesplní za vlasy pritiahnuté európske limity, tak tu proste prestane daný model predávať. Napríklad sa to stalo modelu Levorg. Svoje ťažisko má Subaru v Austrálii a Amerike a hoci sa v Európe modely Forester, Outback a XV predávajú celkom dobre, nie je to pre tú automobilku nejaký výrazne dôležitý príjem, pretože na spomínanných mimoeurópskych trhoch sa ich predáva oveľa viac.

Vďaka tomu sa na našom trhu nachádzajú dvaja poslední mohykáni zo starej školy. Model Impreza, respektíve jej zvýšená varianta XV a model Outback. Ten je zatiaľ výhradne s atmosférickým dva a pol litrovým motorom. A hoci Outback je môj vysnený ideál, je tak trocha mimo moju ligu, takže zaujímavým sa pre mňa stal práve model XV. Okrem toho, že je to nenápadný crossover, sa v ňom totiž okrem dvojlitrového mild hybridného eBoxera vyvinutého špeciálne pre Európu, môže nachádzať aj pre mňa zaujímavý globálny motor FB16, typu boxer so zdvihovým objemom 1600 cm³. Nie je prekvapením, že je to rokmi preverený obyčajný atmosférický motor, dokonca aj s obyčajným viacbodovým vstrekovaním.

Medzi subaristami je nenávidený, pretože už na papieri nepôsobí oslnivo a v spojení s CVT prevodovkou o ňom idú vyslovene negatívne reči. Má 84kW/114k pri 6200 otáčkach a maximálny krútiaci moment 150 Nm pri 3600 otáčkach za minútu. To skutočne nie sú parametre trhača asfaltu a sú to limitné hodnoty, čo som si pre nové auto stanovil, ale jedna skúšobná jazda napovie viac ako 300 hejterských komentárov na internete. A tak sme s drahou nelenili, zistili sme si kde takú jednašestku majú a šli sme sa povoziť.

Skúšobnú jazdu nám mimochodom umožnili vo firme Eurotip v Trenčíne, ktorú môžem len odporučiť. Predajca (p. Masaryk) bol príjemný a ústretový obchodný partner na tento pomerne závažný krok, akým kúpa nového auta rozhodne je. Ale poďme späť k autu.

Testovací okruh mal asi 8 km v bežnej premávke – trocha okresky, trocha dediny, trocha kopčekov a zákrut. So stokoňovou atmosférou som jazdil roky, aj náš Ignis je atmosféra a má len 90 koní, takže som zhruba vedel, čo mám od 114 atmosférických koní čakať. A nemal som vôbec pocit, že by to auto bolo leňochod. Skôr naopak, bol som príjemne prekvapený a prvý dojem bol výborný a rovnaké pocity mala aj moja polovička. Predajca správne zavetril, že sa nám auto páči a tak nám za akceptovateľných podmienok ponúkol priamo to predvádzacie auto, ktoré sme skúšali. Auto bolo okamžite k dispozíci, v plnej výbave, žiadne čakacie doby. Tak sme si vzali deň na rozmyslenie.

Asi je jasné, že nebolo treba ani deň a už večer sme boli rozhodnutí. V priebehu nasledujúcich pár dní sme vybavili formality a do týždňa bolo XV naše. Nabehal som na ňom už asi 900 km a výborný dojem sa nezmenil. Je z neho fantastický výhľad na všetky strany, má až neskutočný podvozok a pre mňa neoceniteľný je klasický šoférsky prívetivý kokpit. Dynamika je primeraná tým parametrom motora, zľahka podpriemerná, ale finta fň bola potreba sa zžiť s reakciami CVT prevodovky. Je proste iná, ako normálne automaty. Kickdown je skôr na škodu. Naučil som sa s plynom narábať tak, že ju na rovine nechávam sa opierať o ten maximálny krútiaci moment pri 3600 otáčkach a pri potrebe predbiehať auto pekne plynule zrýchľuje. Do kopca sa už CVT potrebuje oprieť aj o výkon, takže motor ide do vysokých otáčok, ale to je normálny prejav atmosféry a aj v tomto režime predbiehací manéver auto zvláda úplne normálne. Je jasné, že si treba nechať väčší priestor ako pri 160 koňovom Superbe, ale dá sa s tým normálne jazdiť, ako s hociktorým iným autom podobných parametrov. Treba súhlasiť, že žiadna raketa to nie je, ale sa ani nejedná o katastrofu, o akej sa dá dočítať v subaristických fórach.

Negatívne reakcie na ten motor ale chápem, pretože dnes je väčina ľudí zhýčkaná turbomotormi, kde je aj na malom objeme často aj 200-220Nm krútiaku hneď odspodu. Bežná motoristická verejnosť už jednoducho zabudla ako sa prejavuje obyčajný atmosférický motor.

Našťastie pre mňa sa ešte našla automobilka, ktorá taký obyčajný motor vyrába a v tomto elektro-hybrindo-emisiovom ošiali som stihol kúpiť jedno z posledných obyčajných áut. Myslím, že do roka zmizne z európskeho trhu aj tento motor a bude dostupný už len dvojlitrový eBoxer. V mojich očiach sa tým uzatvorí ďalšia kapitola v automobilom priemysle. Až čas ukáže, či je elektromobilita dobrý nápad a či sme sa nemali orientovať radšej na vývoj alternatívnych palív. Ja myslím, že k tomu aj príde, pretože sú oblasti, kde sa elektromobil rozumne používať nedá (napríklad severské krajiny s extrémnymi zimami, alebo odľahlé končiny ako púšte, stepi a podobne) a spaľovacie motory budú stále potrebné. Čomu verím sú full hybridy a zrejme aj automobilky chápu, že to je primeraný kompromis, len im po prúseroch s falšovaním emisií chýba odvaha a ochota vzoprieť sa diktátu EU. Bohužiaľ rukojemníkom v tomto nátlaku sme tu my, bežní zákazníci a nevyzerá, že by sa to malo zmeniť. A to je naozaj škoda 😕

Be First to Comment

Leave a Reply

Your email address will not be published.